FOTO – JOZEF UHLIARIK
V sobotu bude v Štúdiu L+S po prvý raz koncertovať trubkár svetového mena Laco Déczi a jeho Celula New York. Rodák z Bernolákova, priekopník československého džezu žije od roku 1987 v New Yorku. Džezu sa začal venovať už v päťdesiatych rokoch – počas stredoškolských štúdií. Lepšie podmienky pre džez našiel v Prahe, kde hrával v Jazzovom orchestri Československého rozhlasu v Prahe, v divadle Rokoko i v Reduta Quintete.
Jeho kapela Jazz Cellula nebola iba hudobným, ale trochu aj politickým fenoménom. Programy tvorila skvelá hudba aj improvizovaná šou s drsným Décziho humorom, ktorý si nedáva pred ústa servítky. Existuje zopár amatérskych filmov, zachytávajúcich Décziho šou, jeden z dokumentov nakrútil vtedy aj režisér Juraj Jakubisko.
Ako odznelo v dokumente, ktorý o ňom po revolúcii nakrútila Česká televízia, Déczi vytušil, že zosmiešňovanie blbého režimu uvoľňuje v ľuďoch potlačenú túžbu po slobode. Bol to životný štýl v znamení škandálu, nečudo, že sa umelec čoskoro dostal to konfliktu s predstaviteľmi moci a na čiernu listinu.
V osemdesiatych rokoch sa Laco Déczi rozhodol emigrovať. Vysvetľoval to takto: „Mal som niekoľko nepríjemností s komunistami, napokon mi zobrali pas. Jeden fízel, ktorý sa na mňa prilepil, bol náhodou fanúšikom džezu a vybavil mi, aby mi ho vrátili. V roku 1984 som teda utiekol aj so synom, ktorý mal sfalšovanú výjazdnú doložku cez Nemecko do Ameriky. Mal som tam nejaké kontakty, lebo som tam už raz predtým hral. Už vtedy ma komunisti len-len pustili. Začiatky po príchode do Ameriky však boli ťažké – bývanie bolo zlé, na nič neboli peniaze.“
Napokon sa mu podarilo presadiť a aj za oceánom patrí k muzikantskej špičke. Oženil sa s Číňankou, s ktorou má syna. Volá ho „Čingischán“ a tvrdí, že vlastne založil novú americkú rasu, pretože syn Čechoslováka a Číňanky, to tu ešte nebolo.
Starší syn, ktorý je tiež renomovaným muzikantom a v Celule hrá na bicie, sa volá rovnako ako otec. Nikto mu však nepovie inak ako Vajco. Aj na to má Laco Déczi svojrázne vysvetlenie: „Veď pochádza z vajec.“
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
