Roman Filistein, predseda komisie dopravy samosprávneho kraja. Dovtedy by chceli vyriešiť, kedy a akým spôsobom bude založený koordinátor mestskej dopravy a kedy spustia nosný dopravný systém.
„Finančné prostriedky na prevádzku nosného systému vnímam viaczložkovo – najmenšiu časť budú tvoriť tržby – tu však BSK vychádza z filozofie, že výška cestovného musí byť pre cestujúcich motivujúca,“ vysvetľuje Filistein. „Aby sa ľudia nevyhýbali cestovaniu – ako to vidíme dnes,“ dodal. Jedným z cieľov je, aby verejná osobná doprava bola konkurencieschopnou alternatívou k individuálnej automobilovej doprave. Druhou zložkou majú byť financie z verejných zdrojov.
Podľa Filisteina v tejto súvislosti ešte chýba právna norma – zákon o verejnej hromadnej doprave, ktorý stanoví štandard verejnej dopravy. Ten bude hradiť naďalej štát – akurát dotácie by mali byť adresnejšie a účelovejšie. Nadštandardná doprava bude financovaná zo zdrojov samosprávneho kraja, mesta, obcí alebo mestských častí. „Pozitívnym príkladom je obec Chorvátsky Grob. Priplatila si predĺženie mestskej hromadnej dopravy z Bratislavy až do Chorvátskeho Grobu. To je cesta, ktorou treba pokračovať,“ hovorí Filistein.
Od roku 2005 by mali byť krajským úradom vyhradené dostatočné vlastné daňové príjmy, aby si samosprávny kraj mohol rozhodovať o tom, kde v prímestskej doprave využije koľajovú alebo autobusovú dopravu. Na území Bratislavského samosprávneho kraja bude preferovaná koľajová doprava.
