Námestie, na ktorom stojí Kostol sv. Trojice, postavený v rokoch 1717 – 1719, sa až do roku 1879 volalo Uhoľný trh, lebo za dávnych čias sa tu predávalo drevo a uhlie. Ilustrácia z knihy I. Lacika a V. Tomčíka Tvoja Bratislava. Vpravo ten istý pohľad na námestie dnes.
Po prechádzke starým Prešporkom sa vydajme na obchôdzku po vonkajšej strane niekdajších mestských hradieb.
Uhoľný trh
Námestie, na ktorom stojí Kostol sv. Trojice, postavený v rokoch 1717 – 1719, sa až do roku 1879 nazývalo Uhoľný trh, lebo sa tu za dávnych čias predávalo drevo a uhlie. V okolí rozľahlých mestských lesov bolo uhliarstvo preferovaným remeslom a tvorilo významné hospodárske odvetvie. Uhliari sa viackrát spomínajú už v dokumentoch zo 14. storočia. Drevené uhlie sa pálilo za hradbami v bezprostrednej blízkosti mesta, v Petržalke či v malej osade Selendorf, ktorá časom zanikla.
Okrem dreva tu bol veľký dopyt aj po drevenom uhlí, vtedy ho totiž nepoužívali len v podnikoch, bolo veľmi obľúbené aj v domácnostiach. Hoci trh koncom 18. storočia preložili pred Suchomýtnu bránu, námestie si ešte dlho zachovalo staré meno. Na pamiatku kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý udelil mestu vzácne privilégiá, volalo sa od roku 1879 až do prevratu Námestím kráľa Ľudovíta.
Michalská brána s pranierom
Najpozoruhodnejšou stavbou námestia bola Michalská brána s pevnými baštami, pevnostnými vežami a bránami. Pred bránou na ľavej strane sa nachádzala mestská strážnica. V 16. storočí zdobila úhľadné námestie aj fontána. V rokoch 1433 – 1548 tu stála mestská tehliarska pec, potom ju premiestnili k bráne na Špitálskej ulici.
Približne v polovici 18. storočia preniesli z Hlavného námestia pred Michalskú bránu aj pranier. Istý čas sa na námestí pri pranieri konali aj popravy. Väčšinou sa stínalo: odsúdenec sedel na drevenom stolci a kat mu širokým popravným mečom sťal hlavu. Hlavu potom položili do slameného koša, telo zakryli. Popravený nemohol mať cirkevný pohreb, mŕtvolu zakopali katovi pomocníci.
Štvanice na zvieratá
Z Uhoľného trhu viedla Svätomichalská ulica v Novom Meste (St. Michaelgasse im Neusiedel) k vonkajšiemu opevneniu. Od roku 1604 ju nazývali podľa studne so štyrmi vedrami, ktorá stála na severnom konci ulice Viereimergasse, ľudovo Vierempergasse (Štvorvedrová ulica). Na jej hornom konci stála Suchomýtna brána; jej názov vznikol podľa toho, že sa tu vyberalo mýto za tovar, ktorý prichádzal do mesta zo severu, teda suchou cestou. Bránu zbúrali až v roku 1805.
Za bránou stál drevený amfiteáter, v ktorom v rokoch 1778 – 1780 usporadúvali podľa viedenského vzoru štvanice na zvieratá. V rokoch 1879 – 1883 sa ulica volala Suché mýto, potom Cesta veľkovojvodu Friedricha a napokon dostala opäť historický názov Suché mýto.
Trhovisko tvorili tri námestia
Od Michalskej brány viedli hradby pozdĺž starého trhoviska južným smerom. Trhovisko však nevzniklo ako ucelené námestie, skladalo sa z troch samostatných námestí. Jeho horná časť, kde dnes stojí nemocnica milosrdných bratov, sa až do roku 1879 volalo Námestie milosrdných. Stredná časť od Kolárskej po Špitálsku ulicu sa volala podľa kramárov a starinárov, ktorí tu mali svoje pulty, Starinársky rad, kým priestor medzi Špitálskou a Dunajskou ulicou sa volal Obilný trh. Po pravej strane troch námestí sa ťahali hradby s obrannými vežami, okrem iných to bola polveža Za kláštorom, o ktorej už bola reč, a štvorhranná Mäsiarska bašta. Pred ňou sa rozprestierala vodná priekopa.
(Nabudúce Námestie
milosrdných)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
