
Na snímke hore je Jozef Mallinerits s fotodokumetáciou zo sýpky. Na snímke dole sú originály dokumetov, ktoré sa podarilo zreštaurovať. FOTO SME - PAVOL MAJER
polovice 20. storočia. Princezná, krorá bývala v rusovskom kaštieli, si dopisovala napríklad o tom, kedy sa budú premietať filmy. Ešte okolo roku 2000 boli listiny nahromadené na kope v špine, výška naukladaných dokumentov bola si pol metra. Dnes ich tam niet, aspoň tak to tvrdí správca fary.
„O listinách som sa dozvedel okolo v roku 1999, keď som zistil, že v sýpke a v bývalej stajni ležia celkom zaujímavé lisitny,“ hovorí rusovský archivár Jozef Mallinerits. „Akým spôsobom sa ocitli v takom úbohom stave, sa nevie, ale zrejme to súvisi s tým, ako sa vyvíjal život na fare v Rusovciach. Posledné desaťročia bola bez správcu.“ V spolupráci s miestnym úradom sa okolo roku 2000 podarilo reštaurovať asi sto kusov listín. Potom aj pre nedostatok peňazí dokumenty zostali ležať v sýpke.
V minulom roku miestny úrad oficiálne listom požiadal nového správcu fary Jozefa Jančoviča, aby im dovolil zo sýpky vziať zvyšné listiny. „Pán správca nám odpovedal až po trištvrte roku,“ hovorí archivár, „s tým, že v sýpke nič nie je. Neviem, akým spôsobom sa dostali preč.“
Správca fary Jozef Jančovič aj pre SME potvrdil, že listín v sýpke naozaj niet. „Farnosť som prevzal približne pred rokom. Trochu dlhšie nám trvalo, kým sme získali kľúče, pretože jeden z farníkov tam skladoval seno. Po otvorení sýpky sme našli zvyšky sena, ale nie dokumenty, tak som to ústne pánovi Mallineritsovi oznámil,“ dodal. Možnosť, že by sa dokumenty mohli stratiť pri narábaní so senom, sa vylučuje. Seno tam skladoval do jari tohto roka a listiny tam vraj ešte boli.
V dokumentoch zo sýpky, ktoré sa podarilo zreštaurovať, je najvýznamnejší list z roku 1769. Chorvátsky kantor sa v ňom sťažuje svojmu nadriadenému, že sa bojí pekelného ohňa, lebo dochádza k ponemčovaniu Rusoviec. Tento list je publikovaný aj v monografii o Čunove. Okrem toho sa podarilo zachrániť sobášne listy aj s pečaťou.