
FOTO – MAREK VELČEK
Zosúladiť vzájomne dve náročné postavy, obe v štádiu skúšania, nie je jednoduché. Herečka ZUZANA MAURÉRY stvárňuje v predstavení Osem žien v réžii Romana Poláka na Novej scéne vnútorne zranenú Pierette. V predstavení režiséra Antona Šulíka Hamlet hrá v Aréne Gertrúdu, Hamletovu matku. Po víkendovej premiére hry Osem žien povedala, že premiéra je bod nula, od ktorého sa to všetko len začína. „Predstavenie si začínam užívať až po niekoľkých reprízach, keď opadne stres a možno trochu kŕčovitá snaha byť čo najlepší. Mám jeden ohlas z generálky a úplne iný z premiéry. V každom prípade mi spadol kameň zo srdca a dostavilo sa úplné prázdno. Ako vždy po premiére.“
Ako ste prijali prechod od muzikálových k činoherným postavám ?
„Pozitívne. V poslednom období mi príležitosti dovoľovali viac rozvíjať môj muzikálový potenciál. Či už v predstavení Niekto to rád horúce alebo v Sekretárkach. Roman Polák je pre mňa inšpiratívny a ľudský režisér. V konečnom dôsledku aj úžasný herec. Keď bolo najhoršie, vyskočil na javisko a zahral nám naozaj neopakovateľné kreácie. S režisérom Hamleta Tónom Šulíkom sa zasa poznám zo školy. Ten mi spoluprácu ponúkol po zhliadnutí filmu Quartetto. Keď muzikálovej herečke, čo bol už pomaly ,šuflík‘, v ktorom som sa začala ocitať, niekto ponúkne postavu Gertrúdy, tak dotyčná musí len poskočiť od radosti a vrhnúť sa do múk tvorby. Tak sa aj stalo. Cítim sa byť totiž rovnako herečkou ako speváčkou.“
Filmovú verziu príbehu s kriminálnou zápletkou Osem žien diváci poznajú. Dala by sa porovnať s jej divadelnou podobou?
„Film je nakrútený podľa divadelnej hry, ktorá sa už v minulosti hrávala aj na slovenských javiskách. V porovnaní s filmom je v nej trochu zmenená sexuálna orientácia niektorých postáv. Keď som sa totiž dozvedela, že mám hrať Pierette, ktorú vo filme vynikajúco stvárnila Fanny Ardantová, utekala som sa rýchlo na film pozrieť. Keď som však zistila, že je prinajmenšom bisexuálna a v závere sa má objímať a bozkávať s hlavnou predstaviteľkou, povedala som si, tak toto moja zlatá teda neuhráš. V hre sa to však napokon skončilo inak. V každom prípade – keď sa stretne osem žien, ktorým to spolu hrá, môže to byť zaujímavé, napínavé aj šarmantné a vtipné.“
Skúšali ste dvojfázovo, aj premiéry boli tesne za sebou. Nebolo toho priveľa?
„Gro skúšania Hamleta prebiehalo už v prvých troch mesiacoch tohto roka. Hamlet mal mať premiéru už v marci, ale z prevádzkových dôvodov sa presunula. V Hamletovi sú herci z rôznych miest, preto bolo skúšanie časovo náročné. Niekedy sme museli skúšať v noci. Doobeda sa plnohodnotne sústrediť na jednu postavu a poobede na inú je dosť vyčerpávajúce. Hlavne keď sa postava tvorí. Človek o nej podvedome stále rozmýšľa.“
Zvykli ste si na zvláštne úzke javisko v Aréne?
„Scéna Hamleta je taká, že si to veľmi neuvedomujem. V Aréne pribudol divadelný portál, svetelná a zvuková technika, posuvné hľadisko. Nie je ešte celkom vyriešená akustika. V podstate pre trochu avantgardnejšie produkcie je tento priestor celkom vyhovujúci. Dôležité je, aby sa ľuďom oplatilo prísť do Arény a cítili sa tam dobre.“ JANA JURKOVIČOVÁ