Bratislavská YMCA bola najúspešnejším slovenským klubom až do prvej svetovej vojny. FOTO – ARCHÍV
Práve „ymkári“ sa stali majstrami Slovenska aj v roku 1933, keď sa domáce majstrovstvá uskutočnili na ihrisku Sokola III na Kolibe. Finančný vklad pre registrované družstvo predstavoval 10 korún, pre neregistrovaných 20, hralo sa na dva víťazné sety, finále potom na tri. Zaujímavý bol bodovací systém. Za výhru bol jeden bod, za prehru žiadny. Z víťazstva sa tešila YMCA Bratislava a hneď za nimi skončili volejbalisti Sokola Košice, ktorí boli poverení usporiadaním majstrovstiev ČSR. Na nich skončili štvrtí, o jednu priečku pred bratislavskou YMCA.
V tom istom roku sa uskutočnil odvtedy už tradičný turnaj o Jesenný pohár, ktorý tiež získal čerstvý majster Slovenska. Ten sa prezentoval moderným poňatím hry. Periodikum Športový týždeň hodnotilo: „V zápase medzi YMCA a VŠB sa stretli dva systémy: starý u VŠB a nový u YMCA. Výsledok bol taký, že YMCA dvojblokmi paralyzovala vysokoškolákov, ktorí kryli smeče, ale vracali ich mäkko a náhodne.“ Na treťom mieste skončil Sokol Bratislava I.
V roku 1934 YMCA získala opäť slovenský primát. Majstrovstvá ČSR sa konali v Zlíne, Bratislavčania prekvapili a držali vyrovnaný krok s vyspelými českými klubmi. Obsadili štvrté miesto v zostave: Brož, Flogl, Hrankovič, Lehotay, Poradovský, Pospíšil a Valenta. „Ymkári“ dokázali zvíťaziť aj nad hráčmi Strakovej akadémie, no nevýhodný žreb postavil proti sebe oboch bratislavských zástupcov. YMCA porazila VŠB 2:1.
Významnou skutočnosťou bola aj dohoda o založení zimnej volejbalovej ligy a organizovaní turnajov pre stredné školy. V sezóne 1933/34 hralo ligu 33 skupín so 450 členmi a v telocvični YMCA prebehlo 910 tréningov. Volejbalu sa dokonca venovala „skupina dám s počtom 25 členiek“. V nasledujúcich sezónach sa ženy začali volejbalu venovať vo väčšej miere.
V roku 1936 sa stala usporiadateľom majstrovstiev ČSR YMCA Bratislava. Zo šiestich najlepších družstiev v ČSR obsadili Bratislavčania opäť štvrté miesto, ale už iba horším pomerom setov v porovnaní so Slaviou Praha.
V období rokov 1934 až 1938 v Bratislave i na celom Slovensku vzrástla úroveň hry i členská základňa. Nedostatkom však zostávala absencia pravidelnej dlhodobej súťaže. Konfrontovanie výkonnosti iba turnajovým spôsobom už evidentne nestačilo.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave.)
