Prejaví sa vstup do EÚ na Bratislave ako hlavnom meste v nejakom ohľade viac alebo inak ako na ostatných regiónoch?
„Očakávame, že vstupom Slovenska do EÚ nastane zvýšený príliv zahraničných investícií a je pravdepodobné, že tieto investície budú plynúť viac do Bratislavy ako do ostatných regiónov. V Bratislave je viac ako v iných regiónoch rozvinutá infraštruktúra a mesto má už aj dosť dobré referencie. V tomto ohľade by teda Bratislava mohla zo vstupu profitovať výraznejšie ako ostatné regióny.“
V čom konkrétne by sa to mohlo prejaviť?
„Je pravdepodobné, že z podpory z kohéznych fondov sa posilní infraštruktúra. Keďže sa Bratislava nachádza v trojuholníku Bratislava – Viedeň – Budapešť, dá sa predpokladať, že sa začne budovať diaľničné prepojenie Bratislava – Budapešť alebo Bratislava – Viedeň, čím by sa ekonomické postavenie Bratislavy tiež ešte zlepšilo.“
Dôjde po vstupe do EÚ k nejakým zmenám v postavení hlavného mesta?
„Vstup Slovenska do EÚ je prevažne o ekonomike. Nemyslím si preto, že v politickom postavení hlavného mesta zaregistrujeme zmeny. Ale dá sa očakávať významné zvýšenie cestovného ruchu v hlavnom meste, v dôsledku čoho sa môže Bratislava – aj preto, lebo je blízko Viedne – stať aj výraznejším kultúrnym centrom.“
Postavenie hlavného mesta sa teda neoslabí?
„Táto obava je absolútne neopodstatnená, lebo jeden z princípov EÚ je princíp subsidiarity, čo je vlastne posilňovanie postavenia regiónov. Pre blízkosť troch hraníc sa môže postavenie Bratislavy len zosilniť, nie oslabiť.“
Je v súvislosti so vstupom ešte niečo zaujímavé, o čom sa však málo hovorí?
„Možno sa hovorí veľa o tom, že po vstupe budeme dostávať peniaze zo štrukturálnych fondov únie. Ale očakávania môžu byť až príliš optimistické. EÚ je dosť prísna. Nielen Slovensku, ale aj ostatným pristupujúcim krajinám hrozí, že v prvej fáze sem nepoplynie toľko prostriedkov, ako by malo, pretože naše inštitúcie nebudú na to dosť dobre pripravené.“
Mohli by ste byť konkrétnejší?
„Aby sme mohli čerpať prostriedky z únie, musíme mať pripravený celý rad kontrolných mechanizmov. Na nich sa ešte len pracuje. Ako presne by mali fungovať, nevedia zatiaľ ani na ministerstvách, s ktorými komunikujeme. Aj preto si myslím, že očakávania ľudí sú možno príliš veľké. To však neznamená, že Slovensko na tom bude horšie, ako by bolo, keby do únie nevstúpilo. Bude na tom lepšie, ale výhody sa začnú prejavovať až v dlhodobom horizonte.“
To znamená za koľko rokov?
„Za päť, možno už za štyri roky. Ale efekt rozhodne nebude hneď na začiatku.“
Bude mať vstup do únie aj nejaký ďalší priamy či nepriamy, dlhodobý či krátkodobý vplyv na obyvateľov a študentov v Bratislave?
„Študenti budú mať nielen väčšie možnosti študovať v krajinách EÚ, ale budú si v nich môcť aj privyrábať, čo doteraz nemohli. Dočasné obmedzenie platí len pre prihraničné regióny, takže budú môcť ísť pracovať napríklad do Talianska alebo do Španielska, ale aj do niektorých častí Nemecka. Zrejme sa takto zvýši aj ich jazyková vyspelosť.“
Dôjde v dôsledku vstupu Slovenska do EÚ k nejakým zmenám v prerozdeľovaní finančných prostriedkov v prospech hlavného mesta?
„Vstup Slovenska do EÚ na to nemá vplyv. Ale pripravuje sa novela, ktorá bude rátať s decentralizáciou financovania miest a obcí, čiže s posilnením autonómie miest a obcí. Sú tendencie k tomu, aby sa zmenila správa daní a aby prostriedky, vyzbierané na danom území, išli úmerne do rozpočtu obcí a neboli prerozdeľované centrálne podľa nejakých neobjektívnych kritérií.“
