i materiálu. V prípade vysokej školy má byť zredukovaná zeleň výstavbou šiestich nízkopodlažných budov, v ktorých bude internátne ubytovanie. Čo sa týka Sternových pozemkov, na dvoch tretinách celkovej výmery namiesto rodinných domov, ktoré boli navrhnuté v zmenách a doplnkoch územného plánu zóny Machnáč, by mali stáť bytovky.
Zmeny a doplnky územného plánu totiž vo viacerých sektoroch navrhli vypustiť typologický druh – bytové domy – ako nevhodný pre dané územie.
Magistrát ku zmenám plánu počas februára a marca zbieral pripomienky. V rámci verejného pripomienkovania však pripomienku Starého Mesta, aby v okolí VŠVU zostala zeleň, neakceptoval. Naopak, vyhovel požiadavke Juraja Sterna ako majiteľa pozemku a akceptoval jeho návrh bytových domov namiesto rodinných.
Na magistráte ale tvrdia, že toto nie je definitívne riešenie. „Proces schvaľovania dokumentácie a vyhodnotenie pripomienok sústavne prebieha, materiál bude ešte len predložený na rokovanie orgánov samosprávy mesta,“ hovorí hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Materiál bol však pripravený na rokovanie už minulý mesiac, do programu sa ale nedostal. Staré Mesto nevediac, že schvaľovanie sa odkladá, ho narýchlo zaradilo na rokovanie aprílového mimoriadneho zastupiteľstva.
Tam poslanci po vystúpení poslanca Štefana Holčíka v prípade Sternových pozemkov ustúpili zo svojho stanoviska a na jednej z troch parciel súhlasili s bytovými domami. V prípade vysokej školy odporučili umiestniť internátnu časť na miesto určené v pôvodnej dokumentácii.
Stráne Machnáča dnes predstavujú posledný zvyšok súvislej zelene, predtým bol oddychovou zónou. Zóna má kultúrno-historickú hodnotu a je siluetotvorným fenoménom. Vzhľadom na sklon strání urbanizácia posledných zvyškov zelene ( prípad VŠVU) by sa nezaobišla bez zásahov do siluety celého kopca. Ešte v roku 1999 bratislavskí ochranári žiadali verejnú diskusiu o budúcnosti najcennejších území mesta, medzi ktoré Machnáč patrí. Ich požiadavkami sa vtedy nik nezaoberal.
Cesty sa stavajú aj načierno
Machnáč má však aj druhý pálčivý problém, a tým je doprava. V lokalite chýbajú slušné cesty, na ktorých by sa chodci, ale aj motoristi cítili bezpečne.
Mesto síce prekvalifikovalo záhrady na stavebné sektory, dopravu však nevyriešilo. Namiesto toho od každého stavebníka vyžaduje, aby k povoleniu na stavbu doložil spracovanú štúdiu dopravnej infraštruktúry pre sektor. V tejto lokalite sa potom vytvárajú združenia vlastníkov, ktoré spolu stavajú komunikácie. Lenže tým, že cesty nie sú zakreslené v územnom pláne, nemôžu byť zaradené do verejnoprospešných stavieb a staviteľ pozemok vyvlastniť nemôže.
Stačí, že sa z množstva majiteľov parciel jeden postaví proti výstavbe cesty a celá stavba sa zablokuje. Tak niektorí investori riešia vec po svojom – čiernou stavbou. Spomínané zmeny v územnom pláne opäť neriešia dopravu na Machnáči. „Nakoľko ide o cesty sprístupňujúce parcely prevažne pre výstavbu malopodlažnej bytovej výstavby, pokladáme naďalej za vhodné riešenie danej problematiky, ktoré bolo dohodnuté na pracovných rokovaniach. Riešenie predpokladá, že mestská časť Staré Mesto bude koordinovať investorov pri prípravách ich investičných záujmov,“ píše sa v stanovisku magistrátu k otázke budovania ciest na Machnáči.
