Pohľad na súčasný Prepoštský palác zo 17. storočia na Kapitulskej 19 (oproti bohosloveckej fakulte), ktorý stojí na mieste pôvodného paláca. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ i nemecký cisár, bol známy tým, že veľa rozhadzoval. Veľmi často to pocítilo slobodné kráľovské mesto Bratislava, najťažšie bratislavskí židia. Kráľ si od nich požičiaval dosť veľké čiastky. Veritelia sa však neodvážili pôžičky vymáhať a každú pokladali za nedobrovoľný dar do spoločnej pokladnice.
Tento príbeh sa stal niekedy v prvej tretine 15. storočia. Kráľ Žigmund si znovu zavolal predstaveného židovskej obce a žiadal od neho pôžičku. „Nie veľa,“ povedal, „iba dvetisíc zlatých. Keď vyhrám vojnu, všetko vrátim.“
Žid sa úctivo zamrvil: „Vaša kráľovská Výsosť, my sme si vždy pokladali za osobitnú česť poslúžiť Vašej Výsosti, ale už nemáme. Naša pokladnica je prázdna.“
Žigmund nechcel veriť vlastným ušiam a celý červený sa triasol od hnevu. „Nevďačníci! Dáme vás všetkých zavrieť!“ vyriekol kráľ. Strážnici v putách odviedli rabína do geta, ktoré strážili zo všetkých strán. Nik nemohol vojsť ani vyjsť.
Rabín žiada o pomoc prepošta
U rabína sa zišli starší židovskej obce a radili sa, čo robiť. Peňazí na pôžičku nemali a o pár dní všetkým hrozil hlad. „Vedel by som o jednom spôsobe. Poprosím istú váženú osobu, aby sa za nás prihovorila,“ povedal nakoniec rabín.
Napísal úctivé písmo bratislavskému prepoštovi. Hoci prepošt bol predstaviteľ iného vierovyznania, obaja prechovávali k sebe vzájomnú úctu. Okrem toho, kráľ v čase bratislavského pobytu pozýval prepošta na partiu šachu.
Na druhý deň Žigmund pozval prepošta opäť na partiu šachu do kúrie na Ventúrskej ulici. „Tak o čo si dnes zahráme?“ zažartoval Žigmund. „Mal by som jednu prosbu,“ chytil sa prepošt, „ale poviem ju, až keď vyhrám.“ Kráľ súhlasil.
Nad šachom strávili celé tri hodiny. Kráľ po vyhranej partii v dobrej nálade vypočul prepošta a prosbe, aby odvolal stráže spred geta, vyhovel.
Pečená hus s prekvapením
V nedeľu po rannej omši zaklopal na bránu Prepoštského paláca mládenec v židovskom odeve s košíkom v ruke. „Pánu prepoštovi si dovoľuje prejaviť svoju vďačnosť ctihodný pán rabín,“ povedal a odovzdal košík. Prepošt zvedavo otvoril košík, v ktorom bola veľká, do zlatista upečená hus. Prišla vhod, lebo v ten deň pozval na obed celú mestskú radu aj s richtárom. Po prípitku služobný brat zakrojil ostrým nožom do pečenej husi a pri stole nastalo prekvapenie. Z husi sa vysypali zlaté dukáty. Prepošt len mlčal a usmieval sa. Dukáty zo zlatej husi potom venoval na zveľadenie kapitulského seminára. JOZEF KOČI
