Brat Juraj Bondra: „Som veľkým kritikom svojho brata. Aj na majstrovstvách ho bolo za čo kritizovať. Podľa mňa málo strieľal najmä v presilovkách. Neviem, prečo to nerobí tak ako v NHL. Pochybujem však, že si moju kritiku niekedy zobral k srdcu.“ (Smiech.)
Ako je to so športom vo vašej rodine, po kom zdedil váš brat hokejový talent?
„Rodičia nešportovali. Ja som začal s futbalom, ale neskôr ma chytil hokej. Ako šestnásťročný som ho videl prvýkrát naživo. Začal som s ním o pol roka neskôr. Petra som vodil na ľad od materskej školy.“
Váš otec už nezažil vaše hokejové úspechy, sleduje hokej mama?
„Ak nie je v kostole, tak áno. Ale nie je nejaký veľký fanúšik, predsa len má už sedemdesiat rokov. Cez deň má zapnuté rádio, tak občas zachytí, že dal Peter gól. V Amerike bola za ním asi dvakrát, ale na hokeji ani raz.“
Vy ste boli obranca, brat je útočník. Chváli sa občas tým, koľko dal v zápase gólov?
„To nerobieva, ale viem, že ešte v žiackom alebo dorasteneckom veku dal v jednom zápase Prešovu deväť gólov.“
Keď vyrastal, mal aj alternatívu, čo bude robiť, ak sa neuživí hokejom?
„Bol bezproblémovým žiakom, mama ani nevedela, že chodí do školy. Má maturitu ako strojný mechanik. Skúste sa ho spýtať, čo by robil.“
Peter Bondra je príkladom charizmatického, ľudského človeka. Má aj zlé vlastnosti?
„Má, ale nepoviem aké. Ale aspoň jednu, niekedy jazdil rýchlo, dnes už uberá plyn.“
Dnes váš brat zarába milióny dolárov, nespomeniete si, aká bola jeho prvá hokejová zmluva?
„Myslím si, že zarábal okolo tritisícpäťsto korún mesačne.“
(rom)
