Volejbal sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch hral všade, kde sa dalo. Jeho popularita vzrastala. FOTO - ARCHÍV
Bystričania vyhrali domáci šampionát vo Vysokých Tatrách i o rok neskôr v letnom tábore YMCA pri Oravskom Podzámku. Záujem o volejbal na Slovensku vzrastal, na turnaj sa prihlásilo rekordných 16 tímov.
Ojedinelý úspech v celoštátnom meradle zaznamenali bratislavskí volejbalisti v roku 1930 na „ymkárskych“ majstrovstvách ČSR nečakaným ziskom druhého miesta v konkurencii vyspelých českých mužstiev.
Koncom dvadsiatych rokov propagovala tlač túto hru napríklad nasledovne: „Ak nehráte volejbal, kúpte si pravidlá YMCA a naučte ho hrať mládež. Spôsobíte jej určite veľkú radosť. Volejbal vychováva k jemnosti, ušľachtilosti, poctivosti. K hrubosti a úrazom nedáva vôbec príležitosť a poskytuje radosti ako žiadna iná hra.“
Stredoškolákov i vysokoškolákov zaujal volejbal v Bratislave ešte v Akademickej YMCA začiatkom 20-tych rokov, po roku 1924 prešla väčšina hráčov do Slovenského športového klubu Univerzita a v roku 1928 do novozaloženého klubu, ktorým bol Vysokoškolský šport Bratislava (VŠB). Ten v neskorších rokoch dosahoval pod vysokou sieťou vynikajúce výsledky.
Stredoškoláci sa často stretávali s vysokoškolákmi a o dramatické momenty nebola nikdy núdza. V roku 1931 zohral VŠB s Masarykovým reálnym gymnáziom dvojzápas s výsledkami 3:0 a 3:2 a tlač komentovala: „V druhom zápase vystriedal VŠB všetkých svojich prvotriednych smečiarov a prehrával už 0:2 na sety a 0:9 na body. Potom sa vzchopil a rozhodol celý zápas vo svoj prospech.“
V roku 1931 si YMCA Bratislava prinavrátila slovenský majstrovský titul na šampionáte v Tatranskej Lomnici a v tom istom roku sa zúčastnila aj na majstrovstvách ČSR v Pardubiciach. Zo Slovenska sa zúčastnili aj YMCA Banská Bystrica a Sokol Užhorod. S víťazstvom nad Zlínom a prehrami so Strakovou Akademiou II a Sokolom Orlová však do finálovej skupiny Bratislavčania nepostúpili, rovnako aj ostatné dva slovenské celky.
Inak majstrovstvá prebiehali na futbalovom štadióne, čo nebolo práve optimálnym riešením, pretože veľká vzdialenosť divákov od hracej plochy ihriska spôsobovala ich malú sústredenosť na hru, ba až nezáujem.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci
s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave.)
