Nad Parkom kultúry a oddychu sa dá liezť aj na tejto poloumelej stene. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
ý.Aj bratislavskí priaznivci lezenia si v hlavnom meste alebo jeho blízkom okolí môžu prísť na svoje. Popri umelých stenách existuje aj množstvo prírodných príležitostí. Tieto možnosti by sme všetkým radi prezentovali spolu s Jozefom Obuchom, členom lezeckého Alpin Clubu Lokomotíva Bratislava.
Umelé steny
Funkčné umelé steny pre verejnosť sú v Bratislave štyri, z toho dve kryté a dve otvorené. „Prakticky jediná krytá oficiálne prístupná stena pre všetkých záujemcov je na Miletičovej ulici a volá sa Cafe Stena. Treba vojsť do kaviarne a záujemca si v tmavej miestnosti môže vyskúšať bouldering. Netreba žiadne lano, len lezky a magnézium. Keď človek spadne, nič sa mu nestane, lebo na zemi sú žinenky. Je to silovo náročné, lebo stena je spätne prehnutá,“ povedal Jozef Obuch.
Na vysvetlenie, bouldering je istý spôsob športového lezenia, pri ktorom netreba istenie. Preliezajú sa krátke, maximálne 5-metrové steny v maximálnej obtiažnosti. Podstatou je, aby sa lezec dostal až k najvrchnejšej úchytke. Jedinou podmienkou je úvodná úchytka, ktorej sa musí na začiatku držať oboma rukami. „Je to gymnastika na kameni,“ priblížil J. Obuch.
Ďalšia umelá stena vnútri je u saleziánov v Petržalke, ale prípadný záujemca musí byť členom ich spolku alebo iným spôsobom s nimi spolupracovať. Vonku sú dve prístupné steny pre verejnosť. Pri Auparku je vyššia, približne 15-metrová stena. Má rôzne nastaviteľnú obtiažnosť, takže je pre každého. Treba mať sedačku a lano, ktoré sa dajú aj zapožičať. Druhá vonkajšia umelá stena sa nachádza v areáli TJ Slovan Patrónka.
Prírodné steny
Priamo v Bratislave sa vzhľadom na nížinnú polohu mesta nevyskytujú doslovne prírodné steny, ale ich kombinácie s umelými prvkami. „Obľúbený je múr priamo nad PKO, ktorý ohraničuje cintorín. Sú v ňom zabetónované kamene a lozí sa vodorovne čo najďalej. Dĺžka je okolo 250 až 300 metrov, pričom sa lezie meter-dva nad zemou. Je to dobrá posilňovačka na prsty,“ priblížil Obuch. „Vedľa nad vchodom do tunela je platňa, zvaná bratislavská žula. Je to prírodný terén. Sú tu cesty od najľahších po ťažké, platňa je rôznorodá. Za ňou je ďalšia betónová stena s vysekanými stupmi a prilepenými kameňmi, ktorá je v tomto okolí najťažšia. Lezie sa aj priamo pri vchode do tunela zo strany PKO, trasa je zaistená,“ povedal o okolí PKO Obuch. Trasy sú zväčša horolezecky náročnejšie.
Mimo mesta je lezecký terén pri Technickom skle za Dúbravkou, kam sa dá dostať autobusom číslo 20. „Za fabrikou je bralo spolu s bývalým kameňolomom, kde sú veľmi dobré trasy vhodné aj pre úplných začiatočníkov. Je to veľmi zaujímavá lokalita,“ povedal Obuch. Veľkým počtom horolezeckých ciest disponuje neďaleký hrad Pajštún, na ktorý sa dá najlepšie dostať z Borinky či Stupavy a je veľmi obľúbený. „Je to ťažší terén ako Technické sklo a je slušne zaistený. Na jar sa lezie najlepšie, v lete je tam príliš teplo, keď slnko páli do skaly, podobne je to s letnou teplotou i pri Technickom skle, lebo tam nikdy nefúka a skala je horúca. Na Pajštúne zvlášť upozorňujem na prilbu, lebo turisti zvrchu spúšťajú kamene a je tam i starý hradný múr,“ dodal Jozef Obuch.
Zimnou špecialitou sú Medené Hámre neďaleko Borinky, na ktoré naďabíme po ceste na Košarisko po ľavej strane. Dajú sa zliezť aj v lete, ale iba technicky – s pomôckami. Nasledujúce kameňolomy nie sú vhodným lezeckým priestorom pre množstvo voľných kamenných blokov. Hradné bralo Devína je ochranármi zakázané, hoci je to veľmi zaujímavá skala. Sú tam len krátke boulderovacie kamene. Cestou do Devínskej Novej Vsi je Devínsky previs, kde sa lezie iba technicky. Ostatné skalné časti pri ceste z Devína do Vsi sú tiež chránenou krajinnou oblasťou.
