Cestou hore na Grossglockner. FOTO – ARCHÍV
li Pallaviciniho ľadovcový žľab približne od výšky tri a pol tisíca metrov po 3100 m. Nedeľňajšej expedície sa v prajnom počasí zúčastnili Bratislavčania Miro Záturedský a Ivana Filová, Martin- čan Rasťo Križan a Tatranci Bohuš Štofan a Martin Jurík. Žľab prvýkrát zlyžovali v roku 1961 dvaja domáci extrémisti.
Dve noci pred slovenským lyžiarskym prvovýkonom prespali v blízkom bivaku, v nedeľu ráno sa premiestnili pod žľab. Približne tri hodiny trval horolezecký výstup s pomocou stúpacích želiez a cepínov do už spomínanej výšky, aby zvládli svah so sklonom od 45 do 52 stupňov. V skialpinistickom zostupe potom pokračovali aj v doline, až pokiaľ sa dalo, približne do výšky 2600 m.
Nežnejšie pohlavie malo v Pallaviciniho žľabe pravdepodobne premiéru. Pomocou mailov do Rakúska to po akcii overuje Rasťo Križan. Spolu so Štofanom sa v minulosti o zlyžovanie žľabu pokúšali dvakrát, pre zlé snehové podmienky neboli úspešní. „Extrémnemu lyžovaniu sa venujem už 18 rokov. Zvládli sme severnú stenu Grossglockneru, takzvaný Pallaviciniho kuloár dlhý 660 metrov. Mali sme ideálne podienky,“ priblížil Štofan, ktorý nedávno zlyžoval novú cestu z Kežmarského štítu v blízkosti známeho Lomnického. Je členom záchrannej horskej služby vo Vysokých Tatrách. KAROL SVOZIL
