Posledné spoločné chvíle hádzanárok Interu v ligovej súťaži. Ženský tím z finančných dôvodov končí svoju činnosť, a tak sa hráčky po sezóne rozutekajú do iných klubov. FOTO – AUTOR
Ženský hádzanársky klub Inter Bratislava končí k 30. júnu svoju činnosť a to aj napriek tomu, že v aktuálnom ročníku česko-slovenskej Interligy žien získal bronz. Pre nedostatok peňazí na chod klubu musel po dlhom zvažovaní prezident klubu Ivan Rybár napokon zvoliť takéto rozhodnutie. Do úvahy prichádzala fúzia s iným klubom alebo práca v úplných amatérskych podmienkach.
Podobnú situáciu zažila bratislavská hádzaná aj pred rokom. Rozpadla sa Chirana Bratislava (známejšia ako ZMDŽ či BCT), paradoxne v čase, keď v histórii samostatného Slovenska dosiahla najväčší úspech – vicemajstra republiky.
Šok, bronz a potom odchod
Celé družstvo Interu teda zažilo minulý týždeň šok, lebo takýto priebeh udalostí nečakal asi nik. Napriek tomu so cťou dohralo medzinárodnú ligu a čakajú ho ešte boje v Slovenskom pohári. Potom sa hráčky rozutekajú do iných klubov. Tie dievčatá, ktoré majú ešte zmluvy, budú môcť odísť podľa tabuľkového odstupného, ostatné si musia hľadať klub. O hráčky však zrejme bude záujem. Potvrdili to známe hádzanárske tváre na tribúne, ktoré si v sobotu dopoludnia na zápase s Partizánskym prišli očividne vyberať vhodné typy do svojich tímov. Ďalšou možnosťou je ostať hrať v bratislavskom Štarte, ktorý pôsobí v 1. lige žien.
„Dostala som už niekoľko ponúk doma aj na Slovensku. Uvidím, ako sa všetko vyvinie,“ vraví spojka Lucia Tobiášová, excelentná strelkyňa Interu.
Jej spoluhráčka Marcela Kuťková dodáva: „Bolo to prekvapenie, bol to šok. Ja som vyrastala v Štarte, no v Interi som snáď už sedem rokov a o to je to pre mňa ťažšie. Ponuku som zatiaľ nedostala, no chcela by som ísť do zahraničia.“
Náklady Interu neboli vysoké
Ani trénerovi Dušanovi Danišovi nebolo veľmi do reči. Niet sa čomu čudovať. Dva razy za sebou získal s Interom bronz a mal v rukách družstvo, ktoré mohlo v budúcnosti dosiahnuť aj viac. „Ťažko sa mi reaguje. Myslím, že ak by sme mali zopár menších sponzorov, mohli sme prežiť. Takto máme za sebou jeden veľký gigant a napriek tomu sa nenašli na hádzanú peniaze. Je to pre mňa ťažko pochopiteľné. Mali sme úzky káder, viacero študentiek, ktoré poberali len minimum peňazí. V Interi som tri roky a ani raz sme neboli na poriadnom sústredení, vždy sme ho mali iba v domácich podmienkach. Náklady na družstvo teda neboli prehnane vysoké,“ povedal sklamaný tréner.
Mládež má zelenú. Dokedy?
Vedenie klubu aj na základe zvýšeného záujmu médií reagovalo na svojej internetovej stránke (www.askinter.sk, pozn. red.), že mládežnícke družstvá budú pokračovať vo svojej činnosti ďalej. Je však otázne ako dlho. Lebo klub bez seniorského družstva nemá veľkú perspektívu a peniaze sa v takejto situácii budú zháňať ešte o čosi ťažšie.
„Mám pocit, že v našom športe chýbajú správni ľudia na správnych miestach. Pretože ak všetko klape, môže kluby riadiť hocikto. Keď nastanú problémy, ukáže sa, čo v každom človeku je. Neviem, či sa dá fungovať bez seniorského družstva. Ak sa raz začne rozpad klubu, nedá sa obrazne povedané zastaviť v polovici kopca,“ povedala nám Anna Čápová-Ríšová, majsterka sveta a najlepšia slovenská hádzanárka 20. storočia, ktorá je Interu verná už 46 rokov a stále sa venuje práci s mládežou.
PROKOP SLOVÁČEK
NázorTomáš Kuťka, hádzanársky svetobežník trénersky úzko spätý aj s Bratislavou:
„Problém zániku špičkových ligových klubov vidím vo viacerých veciach. Preferujeme hokej a futbal. Pritom za štvrtinu rozpočtu futbalistov by mohlo fungovať špičkové hádzanárske družstvo a hrať európsku pohárovú súťaž. Sponzorov treba postupne presviedčať, že hádzanu sa oplatí sponzorovať. Veď naše hádzanárky patria aj v zahraničí k najlepším vo svojich kluboch. Napríklad v Banskej Bystrici, ktorá postúpila do medzinárodnej ligy, sa už objavujú malí sponzori, ktorí by futbal neutiahli, ale hádzanej pomôžu.
Chyba je aj v politických rozhodnutiach. Napríklad daňový systém sponzoringu nepraje. Konkrétne v Bratislave by mal pomôcť aj magistrát, aby sa podarilo zachovávať športovú tradíciu mesta. Aj štát musí výraznejšie vstupovať do deja. Inak to nemôže fungovať.
Chýba nám aj seriózna inštitúcia, ktorá by rozhodovala o športe a financiách v ňom, chýba nám systém. Odbornosť a kompetencia by sa mali dôsledne oddeliť od politiky. So zmenou politických pomerov sa nesmú zmeniť aj pomery v športe.
Podporujeme programy proti drogám, ale najlepším bojom proti nim sa mi zdá plošná podpora športu. Ak sa u nás hovorí o masovosti, ostáva iba pri slovách. Prakticky neexistujú seriózne nábory a výbery talentovanej mládeže.
Som presvedčený, že Bratislava uživí aspoň jedno kvalitné hádzanárske družstvo žien. Stále tu pracuje mnoho nadšencov, ktorí sa o to iste raz pokúsia.“ (slo)
