Malebný stredoveký dvor s vežou Dómu v pozadí pôvodne patril k stredovekej mincovni, neskôr k Academii Istropolitane, dnes je súčasťou Vysokej školy múzických umení.
Ventúrska, jedna z najelegantnejších ulíc v meste, vznikla v 14. storočí ako pokračovanie Michalskej ulice. V tom čase ju volali Neugasse aj Neue Gasse (Nová ulica). Terajšie meno dostala až v prvej polovici 15. storočia podľa talianskeho prisťahovalca Bonaventuru, nazývaného aj Venturinus de Salto, ktorý ako jeden z najbohatších patricijov vlastnil v ulici viacero domov a pozemkov. O jeho veľkom bohatstve svedčí okolnosť, že majitelia domov na Ventúrskej neplatili daň, prípadne nájomné z pozemkov mestu, ale Talianovi.
Múzické umenia sa študujú v mincovni
Významnú minulosť má aj dom č. 3, dodnes zvaný stará mincovňa. V 15. storočí sa tu nachádzala mestská mincovňa, ktorá od roku 1430, keď kráľ Žigmund udelil Prešporku právo raziť mince, mala istý čas veľmi veľa práce. Kráľ Matej Korvín založil v tejto budove Academiu Istropolitanu, prvú vysokú školu v krajine, na ktorej prednášali najslávnejší európski učenci. Malebný stredoveký dvor s vydratou dlažbou z mačacích hláv obklopuje päť domov. Toto zákutie s vežou Dómu v úzadí pôsobí na návštevníka najmä za súmraku veľmi romanticky. Možno preto vznikla povesť, že o polnoci straší vo dvore žena v bielom rúchu.
V tomto paláci mal v roku 1820 svoj prvý koncert deväťročný Franz Liszt. Koncertoval tu Liszt
Trojposchodový nájomný dom (č. 11) medzi Prepoštskou ulicou a podjazdom je historicky nesmierne zaujímavý. Na jeho mieste stála takzvaná kráľovská kúria, kde sa ubytovávali kráľovské návštevy. V rokoch 1441 a 1442 tu napríklad bývala kráľovná Alžbeta, manželka kráľa Alberta, v rokoch 1477 a 1478 kráľ Matej Korvín a jeho manželka Beatrix, po bitke pri Moháči kráľovná Mária Habsburská, vdova po kráľovi Ľudovítovi II., ktorý sa utopil pri úteku.
V dnešnom paláci z konca 18. storočia stojí za povšimnutie schodisko a nádherné tepané zábradlie. V tomto dome sa 23. januára 1834 narodil aj Wolfgang Kempelen. Ako kráľovský uhorský dvorný radca viedol stavebné práce na Budínskom zámku. Svetovú slávu však získal ako vynálezca šachového automatu a hovoriaceho prístroja.
V tomto paláci mal v roku 1820 svoj prvý verejný koncert deväťročný Franz Liszt pred milovníkmi umenia z radov šľachty a profesionálnymi hudobníkmi. Práve prenikavý úspech koncertu rozhodol o jeho ďalšom umeleckom osude.
V dome na Ventúrskej č. 20 sa 22. januára 1800 narodil barón Ján Jeszenák, hlavný pomocník povstalcov, ktorého popravili v Pešti 10. októbra 1849.
Ulica bez mena
Prepoštská ulica spája Ventúrsku s Kapitulskou a na hornom konci viedla úzkymi schodmi až k hradbám a ešte ani v 15. storočí nemala meno. O dvesto rokov neskôr ju poznali len ako kostolnú uličku pri sv. Martinovi. Až v 18. storočí sa vyskytuje pod menom Malá kapitulská, kým úzka horná časť sa volala Messnerova ulica. V rokoch 1879 – 1919 bola ulica pomenovaná podľa vynikajúceho kazateľa a uhorského prímasa Petra Pázmáňa, ktorý umrel v Prešporku v roku 1639.
(Nabudúce okolie mestských hradieb)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
