Na snímke Hlava (2003) Igora Mosného, člena zoskupenia trenčianskych výtvarníkov 6+1.
6+1 je totiž matematicko-prozaický názov, za ktorým sa ešte ukrývajú Eva Mišáková-Abelová, Juraj Krajčo, Ivan Minárik, Juraj Oravec, Igor Mosný a Jozef Vydrnák.
Ako poznamenala kurátorka výstavy Danica Lovišková, tvorba siedmich generačne blízkych umelcov pred balansovaním na hrane experimentátorstva sympaticky uprednostňuje klasickosť a má pritom jedinečnú optiku pohľadu na svet okolo nás.
Rudolf Moško (1926) vystavuje v Danubiane originálne krajiny oblých i geometrických tvarov v snivej, tajomnej modro-zelenej farebnosti.
Detská imaginácia je vlastná Eve Mišákovej-Abelovej (1956). Popri jej zdanlivo jednoduchých obrazoch môžete len rýchle prebehnúť. Ale kto postojí dlhšie, odhalí prekvapivé metafory.
Juraj Krajčo (1959) je analytik, s ktorým si buď zaletíte na Mars (olej Mars z roku 1996), alebo zostanete na zemi a pokúsite sa pochopiť protirečivosť prostredia, v ktorom žijeme.
Obrazy Ivana Minárika (1959) sú takmer všetky bez názvu. O to viac svojou monumentálnosťou – nielen rozmerovou, ale aj tvarov a farieb – oslobodzujú predstavivosť a vťahujú do svojského mikrosveta a časopriestoru.
Maľba Juraja Oravca (1956) je z vystavených diel expozície najmenej „realistická“. Krehká stabilita (1998) je typickým príkladom umelcovej snahy nahliadnuť do ľudskej duše a zobraziť to, čo zazrel sugestívnymi ťahmi štetca.
Kompozície Jozefa Vydrnáka (1961) pripomínajú ľudové ornamenty, sú úsmevné a vyžarujú pohodu. Na výstave sú „iným svetom“, v ktorom sa cítime dobre a harmonicky.
Jediný sochár na výstave je Igor Mosný (1959). Jeho Hlavy sú príťažlivé detailmi, tvarom i výrazom. V sochárstve nie veľmi obvyklé kombinovanie materiálov (drevo, kov, epoxid) pôsobí až mytologicky a veľmi sugestívne.
Originálne umelecké výpovede zoskupenia trenčianskych výtvarníkov 6+1 si v Danubiane v Čunove môžete pozrieť do 26. júna.
MILADA ČECHOVÁ
FOTO – ARCHÍV
