Po prijatí nových bezpečnostných noriem v roku 1985 vlastne týmto normám nevyhovujú všetky výťahy dovtedy postavené. Napríklad osemdesiat percent výťahov v Petržalke (vľavo). O paternostroch ani nehovoriac (vpravo). Nové bezpečnostné normy sa však vždy týkajú len výťahov zavádzaných v aktuálnom období.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Nedávno sa v Petržalke na Romanovej ulici zrútil výťah s pasažierom.
Muž, ktorý nastúpil do výťahu na jedenástom poschodí, sa v zdraví dostal až na prvé. Tu sa kabína uvoľnila. Nezabralo ani bezpečnostné zariadenie. Muž našťastie pád výťahu prežil.
„Podľa mňa sa tu spojili nešťastne dve okolnosti. Poškodenie poistných zachytávačov kabíny, ktoré mohol poškodiť niekto, kto sa vozil na strope kabíny, a odtrhnutie protiváhy. Väčšinu problémov s výťahmi nespôsobuje opotrebovanie zariadení, ale ľudia, ktorí ich poškodzujú,“ myslí si Peter Harant, riaditeľ spoločnosti Výťahy ZEVA, s. r. o., ktorá výťahy vyrába, rekonštruuje a montuje. Na otázku, kedy sa môže stať výťah nebezpečným, odpovedal, že buď po úmyselnom poškodení, alebo nesprávnej oprave a rekonštrukcii. Firmy sú, samozrejme, zodpovedné za svoju prácu, ale základná zodpovednosť pri výťahoch vždy spočíva na majiteľovi a prevádzkovateľovi výťahu. Ten je povinný zabezpečiť servis, revíziu a opravy podľa toho, ako ich stanovuje legislatíva a technické predpisy. „Problémom petržalského výťahového parku je, že výťahy majú životnosť 30 – 40 rokov, ale za podmienky, že sa dodržiavajú predpísané generálne opravy a generálna revízia každých 15 rokov. Väčšina výťahov v Petržalke mala prejsť takouto generálkou už najmenej pred desiatimi rokmi. Výrobca nepredpokladal, že budú tak dlho v prevádzke bez generálky, preto v súčasnosti nik nemôže predvídať zlyhanie nejakej ich nosnej časti,“ uviedol Ladislav Zemánek, predseda Bratislavského cechu výťahárov.
„Bezpečnostné predpisy sú neustále vo vývoji. Stále sa prijímajú nové. Doteraz boli napríklad predpísané len zachytávače, ktoré výťah istili v prípade prekročenia rýchlosti v smere dolu. Nová norma EÚ, platná od minulého roku, predpisuje kvôli bezpečnosti aj zachytávače výťahu v opačnom smere. Každé sprísnenie sa však vždy týka len výťahov uvedených do prevádzky v aktuálnom období a na staré výťahy sa už nevzťahuje. Majitelia týchto starších typov teda nemusia zvyšovať ani bezpečnosť, ani komfort či rýchlosť výťahov,“ hovorí Peter Harant.
Medzi „historické“ výťahy v Bratislave patrí výťah v Redute (vpravo) z roku 1914 – má pôvodnú klietku a pletivo – a výťah v budove bývalej Eskontnej banky (vľavo) z roku 1911 – výťah má pôvodné pletivo so secesnými ornamentmi a štýlovú kabínku. Najstarší ručný výťah na Slovensku bol na Bojnickom zámku. Prepravovalo sa v ňom jedlo z kuchyne do hodovníckych miestností. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
V Bratislave je množstvo štvor– aj päťposchodových domov, ktoré výťahy nemajú. Koľko by stál vlastníkov bytov nový výťah? „Na päť staníc v päťposchodovom dome by to bolo 700 – 800-tisíc korún. Plus 300 – 400-tisíc výťahová šachta,“ uvádza Harant.
Nepríjemný pocit vo výťahu a nebezpečenstvo uviaznutia či padania v ňom sa stalo aj námetom niektorých filmov či kníh. V slávnom francúzkom filme režiséra L. Malla Výťah na popravisko po „perfektnom zločine“ uniká z miesta činu Lino Ventura výťahom z vežiaka, kde uviazne. Ďalšími filmami, kde výťah zohral dôležitú úlohu, bola francúzska komédia s Pierrom Richardom Naľavo od výťahu a kanadské sci-fi Kúzelný výťah. Ladislav Ťažký v jednej zo svojich noviel spracoval skutočný príbeh mladej rodiny, ktorá sa v piatok poobede vybrala pozrieť na sídlisko, kde mali dostať byt. Vyviezli sa výťahom a uviazli v ňom na celý víkend aj s malým dieťaťom. Príbeh sa skončil tragicky – smrťou dieťaťa.
Medzi zaujímavosti historického vývoja výťahov z hľadiska bezpečnosti možno zaradiť aj historku o tureckom sultánovi, ktorý skúšal jednoduché zachytávacie zariadenie výťahu – mechy naplnené perím – tak, že nechal kabínku spadnúť na tento „dômyselný“ mechanizmus aj s jedným otrokom. Ak prežil, zariadenie bolo bezpečné.
* Na Slovensku je v súčasnosti približne štyridsaťtisíc výťahov. Z toho štvrtina v Bratislave. „Väčšina z nich bola namontovaná v čase výstavby sídlisk za socializmu, takže sú zväčša od jedného výrobcu Transporta Chrudim, prípadne zopár poľskej a juhoslovanskej výroby,“ hovorí Peter Harant. Na Slovensku je asi dvesto firiem, ktoré sa zaoberajú servisom výťahov. Čo sa týka nových výťahov, Peter Harant odhaduje, že sa ročne za posledných desať rokov namontovalo tisíc nových výťahov. Neboli to však výmeny za staré výťahy, ale prevažná väčšina išla do nových budov. Podnikanie v tejto oblasti je podmienené skúškami a osvedčením od Technickej inšpekcie Slovenskej republiky.
* * *
* Typy výťahov sú rôzne: od malých jednoduchých jedálenských výťahov, ktoré slúžia na dopravu malého množstva materiálu bez dopravy osôb cez osobné výťahy, osobno-nákladné výťahy až po ťažšie nákladné výťahy, ktoré musia byť riadené osobou-riadičom. Výťahy sa odlišujú aj podľa typu pohonu. Máme hydraulické výťahy, lanové výťahy a poslednou novinkou sú výťahy, „u ktorých sa strojovňa nenachádza nad šachtou výťahu či naboku, ale priamo v šachte,“ vysvetľuje Peter Harant. Ďalšou kategóriou zdvíhacích zariadení sú plošiny – invalidné, nákladné, vertikálne, stavebné plošiny či javiskové zariadenia.
