lade k vtedajšej kurtoáznej poézii vo svojom diele podáva realistický obraz hrôz, ktoré ako vojak zakúsil na vlastnej koži. Z mnohých Grimmelshausenových próz (tzv. simpliciád) vyniká román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus čiže Životopis podivného vaganta a Životopis praluhárky Courasche (1670). A práve ten sa stal Brechtovou inšpiráciou. Slávny nemecký dramatik Bertold Brecht v exile roku 1939 pod názvom Matka Guráž a jej deti napísal dramatickú kroniku 30-ročnej vojny. Hra je považovaná za protest spisovateľa proti vojne a spoločnosti, ktorá ju spôsobuje.
Sedemnáste storočie bolo krvavé v celej Európe. Udalosti tridsaťročnej vojny a stavovské povstania neobišli ani Bratislavu. Cisárski i povstaleckí žoldnieri (často bez vyplateného žoldu a hladní) vypaľovali, pustošili, rabovali a dopúšťali sa tých najhorších krutostí.
Bitka pri chemickej fakulte
O Bratislavu sa opakovane bojovalo, mesto bolo striedavo v rukách Ferdinandových a povstaleckých vojakov. V roku 1621 vojská Gabriela Bethlena obkľúčili Bratislavu. Pretože dobyť ju nebolo v ich silách, rozhodli sa obrancov vyhladovať. Na pomoc mestu síce prišlo štyristo vozov s proviantom, cez povstalecké pozície však nemohli prejsť. Bratislavu vtedy bránili valónski žoldnieri v službách cisára Ferdinan- da II. a výpadmi sa pokúšali presekať si cestu. Pri treťom z nich 31. augusta bethlenovci Valónov obkľúčili a šesťsto z nich v boji našlo svoju smrť. Bitka sa odohrala na miestach, kde dnes stojí Chemickotechnologická fakulta STU.
Miesto, kde padlých pochovali, nazvali Valónsky cintorín. Podľa kaplnky svätého Jána cintorín volali i Jánskym a v 18. storočí bol zrušený. Neskôr na pamiatku krvipreliatia v tejto lokalite vznikla Valónska ulica, ale v päťdesiatych rokoch 20. storočia ju premenovali na Slovanskú.
Zážitky Češky Libušky
Román Životopis praluhárky Courasche zo sedemnásteho storočia denníkovým spôsobom zaznamenáva zážitky Češky Libušky, pobyt u vojska a jej milostný vzťah so žoldnierskym rotmajstrom. Libuška ako priama účastníčka opisuje postup cisárskej armády z Českých Budějovíc až na Slovensko: „Máj 1621. Pod Buquoyovým komandom sme pochodovali do Uhorska a najskôr sme obsadili Bratislavu. Tu sme uložili väčšinu batožiny a svoje najlepšie veci, lebo môj rotmajster potvrdil, že budeme musieť bojovať s Gáborom Bethlenom. Potom sme postupovali do Svätého Jura, Pezinku, Modry a ďalších miest, ktoré boli najprv vyplienené a potom vypálené. Trnava a skoro celý ostrov (Žitný) sme obsadili a pred Novými Zámkami sme dostali niekoľko úderov. Náš generál gróf Buquoy bol sťatý. Jeho smrť zapríčinila, že sme začali utekať a nezastavili sme sa, až kým sme neprišli do Bratislavy.“
Ženích na smrteľnej posteli
Na smrteľnej posteli v Bratislave sa Libuška s rotmajstrom zosobášila a keď umrel, vystrojila mu pohreb zodpovedajúci jeho postaveniu.
„V Bratislave som nestratila len svojho najmilšieho, ale v tomto meste som bola i pri obliehaní Gáborom Bethlenom. Vtedy prišlo desať kompánií jazdcov a dva regimenty pešiakov z Moravy a mesto oslobodili. Bethlen sa musel obliehania vzdať a ja som túto príležitosť využila a s koňmi, služobníctvom a batožinou som ušla do Viedne…“
Brechtova divadelnú hru Matka Guráž a jej deti u nás uviedli v roku 1965.
Autor: VLADIMÍR TOMČÍKzdruženie Devínska brána
