Pokračujúci archeologický výskum v Dóme sv. Martina každým dňom poodhaľuje zaujímavé skutočnosti z minulosti mesta. Po objavení hrobky prešporských mešťanov Spindlerovcov a hrobu cisárskeho dvorského úradníka baróna Štefana Tenturicha, jedného z najúspešn

Kutscherfeldov palác v 19. storočí.
ejších absolventov Trnavskej univerzity, boli minulý týždeň odkryté a zamerané dva mimoriadne dobre zachované hroby šľachtickej rodiny Bornemiszovcov. Ide o hroby otca a syna, ktorí boli pochovaní v priestore pred kaplnkou sv. Jána Almužníka. Vzhľadom na vynikajúci stav hrobov sa obaja pochovaní dali presne identifikovať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Starší hrob (v miestach bližšie ku kaplnke) patril asi 20-ročnému mužovi. Oblečený bol do sviatočného odevu uhorskému magnáta. V rukách zvieral ruženec s medailónom, na ktorom bola Panna Mária s dieťaťom, patrónka Uhorska a Uhrov. Hneď za ním bol pochovaný 70-ročný starec odetý v sviatočnom pohrebnom rúchu. Ležal na vankúši s nádherne zachovanou zamatovou čiapkou na hlave. Obaja boli pochovaní v drevených truhlách. Na ich zvyškoch, ktoré sa dodnes ešte v zemi nerozložili, sa čiastočne zachovali viaceré nápisy identifikujúce pochovaných.
V prípade mládenca išlo o Jozefa Antona Bornemiszu, pochovaného okolo roku 1705. Starcom bol jeho otec barón Ján Bornemisza, významný úradník Uhorskej kráľovskej komory. Podľa zachovaného nápisu sa zistilo, že bol pochovaný v apríli roku 1713.
Obaja Bornemiszovci boli poslednými mužskými príslušníkmi vymretého, vo svojej dobe významného uhorského šľachtického rodu. Jeho genealógia sa sleduje už od stredoveku.
Predkovia Bornemiszovcov boli obchodníkmi v Pešti. Keď mesto po roku 1526 obsadili Turci, utiekli mnohí peštianski mešťania na sever. Bornemiszovci sa usadili v Trnave. Okolo roku 1630 sa v Prešporku usadil Štefan Bornemisza, v tom čase už patril k najbohatším šľachtickým obchodníkom mesta. V rokoch 1660 – 1663 ho prešporskí mešťania zvolili za senátora za katolícku stranu. Štefan Bornemisza sa v meste oženil s dcérou hlavného uhorského poštmajstra Lukáša Eckera a vnučkou slávneho prírodovedca Juraja Purkirchera. Štefanovým synom bol vyššie spomínaný komorský úradník Ján Bornemisza a vnukom Jozef Anton Bornemisza. Ten bol jediným dedičom, okolo roku 1705 však náhle umrel.
Panovník Leopold I. Jána Bornemiszu v roku 1708 za celoživotné verné služby rodu Habsburgovcov povýšil do barónskeho stavu. Barón Ján Bornemisza z Pešti sa potom už ako 67-ročný ešte raz oženil, dúfajúc možno v mužského potomka. Nedočkal sa však, zomrel v roku 1713 vo funkcii komorského radcu, prvého referendára a tajomníka. Pochovali ho v Dóme vedľa syna. Rod tým vymrel.
Prešporskí Bornemiszovci bývali na Hlavnom námestí. V rokoch 1643 až 1713 vlastnili a obývali tzv. Purkircherovský dom, kde v druhej polovici 16. storočia žil a pracoval botanik Dr. Juraj Purkircher. Dom už dnes nestojí. Zbúrali ho v polovici 18. storočia pri barokovej prestavbe časti námestia, počas ktorej postavili tzv. Kutscherfeldov palác (dnes veľvyslanectvo Francúzskej republiky) a susedný Miestodržiteľský palác.
Autor: FREDERIK FEDERMAYER