enie volalo, bolo omnoho viac, ako dovoľuje kapacita Stoky. Tí, ktorí si vstupenky nerezervovali vopred, nervózne prešľapovali pred divadlom a dúfali, že niektoré sa predsa len uvoľnia.
Sedem minút po ôsmej sa priestorom rozniesol výrazný spev riaditeľa divadla a režiséra Blaha Uhlára. Program sa začal v punkovom rytme. Na javisku sa počas dvoch hodín vystriedalo niekoľko piesní a samostatných scénok. Hudobný sprievod robila kapela Živé kvety v zložení Peter Bálik, Agnes Lovecká, Marek Pastier a Michal Šulek. Herci držali v rukách scenáre a divák si spomenul na slová tvorcov, že Gala je „predstavenie v procese tvorby“. Diváci, pohodlne zaborení v plastových stoličkách, sa celú dobu vynikajúco bavili. Skrátka oslava, aká má byť, uvoľnená a vtipná. V scénke o susedských vzťahoch si susedia vykričali totálne všetko: dupotajúce deti, nočné návštevy u susedky z prvého či jej chodenie v drevákoch. Postarší sused vytrvalo opakoval: „Je to svinstvo,“ a diváci sa neustále smiali.
Čo sa odohrávalo na javisku, bolo akoby odpozorované zo života a prenesené na divadelné dosky. Preto na nich padali vulgarizmy, v krčme pri pive sa rozoberal zmysel života a debata pri stretnutí na inzerát sa točila okolo električiek. V scénke Medveď, ktorá mala predstavovať nahrávku rozhlasovej hry, vymenili herci bratislavský prízvuk za írečitú slovenčinu s drsným slovníkom. Rodinka zasadla večer pri peci, aby prebrala novinky typu kto s kým (teda Anča s medveďom) a spoločne snívala o chladničke za zavádzaciu cenu z novootvoreného supermarketu v meste.
Desiatka účinkujúcich dokázala slovami a pohybmi vyvolať vynikajúcu atmosféru. Diváci sa úplne uvoľnili a schuti sa zabávali, celé predstavenie sprevádzali výbuchy smiechu. Od jubilujúcej Stoky dostali darček v podobe vynikajúceho programu. Pre divadlo boli zase tým najlepším darom vypredané hľadisko a vďační diváci. Stoka vstúpila do trinásteho roku svojej existencie s divadelným optimizmom.
ANDREA ŽAČOKOVÁ
