Juraj na koni bojujúci s kopijou proti drakovi patrí k najznámejším vyobrazeniam svätcov v kresťanskom umení. Bratislavská socha sv. Juraja na snímke sa teraz nachádza na nádvorí Primaciálneho paláca. V polovici 17. storočia ju dal vyhotoviť vtedajší arcibiskup Georg (Juraj) Lippay a stála v záhrade letného arcibiskupského paláca, terajšieho Úradu vlády na Námestí slobody. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Pod dnešným dátumom nájdeme v kalendári Juraja. Od stredoveku sa každý rok v Bratislave na Juraja konali voľby richtára a tento deň od stredoveku patril k najvýznamnejším udalostiam v živote mestskej komunity.
Kult svätého Juraja do Európy priniesli križiaci zo Svätej zeme. Juraj na koni bojujúci s kopijou proti drakovi patrí k najznámejším vyobrazeniam svätcov v kresťanskom umení. Zápas s drakom symbolicky vyjadruje boj a víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom. O svätom Jurajovi nemáme žiadne spoľahlivé a historicky doložené informácie. Pritom máloktorý mučeník je opradený takým množstvom legiend a je považovaný za mytologickú postavu.
Ochraňoval aj v čase moru
Svätý Juraj je patrónom rytierov (z trinástich rádov možno spomenúť bavorský rád sv. Juraja či anglický podväzkový rád), roľníkov, baníkov, sedlárov, kováčov, debnárov, artistov, skautov, koňov a dobytka, chovancov, špitálov, zajatcov, vojakov, jazdcov. Ochraňoval v boji, v čase vojnového nebezpečenstva i v čase moru. Mal veľký význam v živote stredovekých roľníkov. Možno i živý kontakt bratislavských mešťanov s neďalekými vinohradmi je dôvodom Jurajovho uctievania i v mestskom prostredí. Tradícia hovorila, že od sviatku svätého Juraja sa nesmie šliapnuť na pole a bol to deň, keď sluhovia mohli zmeniť pána a bol to i termín splácania úrokov.
Najdemokratickejšie mesto
Stredoveký spôsob správy Bratislavy sa zaradil medzi ojedinelé zjavy demokratických princípov vo feudálnej spoločnosti v Európe. V nemeckých krajinách, v Rakúsku, Poľsku, v Pobaltí richtára na čelo mestskej komunity dosadzoval ten, kto mestu udelil práva. Bol to zväčša panovník.
V Bratislave richtára i dvanásťčlennú mestskú radu každoročne volili na neverejnom hlasovaní všetkých plnoprávnych bratislavských mešťanov. Volilo sa z troch kandidátov bielymi a čiernymi guľôčkami a na zvolenie postačovala väčšina hlasov. Táto udalosť sa konala predobedom v radnici, ak pršalo, tak vo františkánskom kláštore.
Umiernený v pití aj v jedení
Podľa knihy mestských práv z roku 1457 poznáme predstavu obyvateľov Bratislavy o ich richtárovi – mal byť zbožný, spravodlivý, umiernený v pití i v jedení, nesmel robiť rozdiely medzi chudobnými a bohatými, bolo vylúčené, aby mal niečo spoločné s vraždou, krivou prísahou, cudzoložstvom či úžerou. Richtár nedostával plat, mal ale podiel z vymeriavaných peňažných trestov, od mesta dostával soľ, palivové drevo a spolu s mestskou radou býval raz ročne pohostený rybárskym cechom. Richtár mal v rukách správu mesta, súdnictvo a od 15. storočia si Bratislavčania pravidelne volili i mešťanostu, ktorý sa staral o hospodársky život mesta.
Bratislavskí richtári bývali vo svojom úrade potvrdzovaní i opakovane, unikátom je richtár Jakub II., ktorý bol vo funkcii až 46 rokov.
V Európskych súvislostiach je jedinečné, že do slobodného rozhodovania bratislavských mešťanov (pri správe vecí spoločných) nik nezasahoval. Ani panovník, jeho zástupca či bratislavský župan. Tak to bolo od roku 1291 do prvej polovice 19. storočia.
Svätý Juraj sa narodil pravdepodobne v Kapadocii v dnešnom Turecku (asi v 3. storočí). Podľa stredovekého kódexu Legenda aurea pochádzal z urodzenej rodiny, bol rímskym vojakom, neskôr v čase vlády cisára Diokleciána aj vojenským tribúnom. V tom čase krajinu sužoval drak, ktorého denne zasycovali dvomi ovcami. Keď drak všetky ovce zožral, žiadal si ľudskú obeť. Žreb padol na kráľovu dcéru. Juraj ju ochránil, draka zranil a priviedol ho pred zhromaždený ľud. Ak prestúpite na kresťanskú vieru – povedal im – draka zabijem. Samotný panovník i jeho pätnásťtisíc poddaných sa dali pokrstiť.
V tom čase Rimania prenasledovali kresťanov. Podľa legendy Juraja zajali, mučili a vhodili do rozpáleného vápna. Bez zranenia mučenie prežil a cisárovná ovplyvnená zázrakom sa dala pokrstiť. Spolu s Jurajom ju pred bránami mesta sťali. Malo sa to odohrať v tureckej Nikomedii alebo palestínkej Lýde roku 305.
Autor: VLADIMÍR TOMČÍKZdruženie Devínska brána
