Bratislava – v minulosti prezývaná aj mestom na vode – nikdy nemala núdzu o pitné zdroje. Mesto obmýval Dunaj, obkolesovali ho vodné plochy a naviac zavlažovali aj potoky Malých Karpát. Hojnosť vody spôsobila, že v meste sa nešetrilo ani fontánami a studňami. V súčasnosti mnoho z prameňov a potokov zmizlo v mestskej kanalizácii – medzi nimi aj časť Vydrice – a veľa fontán a studní v meste bolo zrušených či ostáva nefunkčných.
Len v Starom Meste je 58 fontán, z toho 21 je nefunkčných. Studní v tejto mestskej časti je zaevidovaných 24, najstaršia z nich je na nádvorí Academie Istropolitany.
Voda z malokarpatských potokov sa kedysi sťahovala najprv drevenými a neskôr olovenými potrubiami do mestských studní a fontán. Tým, že prameň ležal omnoho vyššie ako fontány, vznikal vo fontáne tlak a voda slabým prúdom striekala. Neboli to však také gejzíry, ktoré tryskajú zo súčasných fontán – voda zväčša len prameňom vytekala z papuliek zvierat.
Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod dovtedy nahrádzali studne a fontány. Cisár Maximilián v 16. storočí dal postaviť v meste fontánu, ktorá pripomínala jeho korunováciu a rovnako aj ničivý požiar, ktorý mesto počas nej zachvátil. Slúžila ako zdroj pitnej vody a požiarny rezervoár.
V 16. storočí po ďalšom ničivom požiari dala prerobiť mestská rada jednu zo studní na fontánu napojenú drevenými rúrami na pramene vo viniciach. Fontána má vysokú nádrž s výpustkami vody v stenách a v strede leva ako chrlič vody. Ozdobená je erbami Uhorska a mesta. Dnes stojí pred budovou tržnice.
Jedna zo zabudnutých fontán je aj vo dvore Kochovej záhrady. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Symbolickou spomienkou na časy, keď boli fontány zdrojom pitnej vody a požiarnym rezervoárom mesta, je napríklad aj fontána ženy s krčahom na Františkánskom námestí. Má vysokú obrubu, objemnú spodnú nádrž a dodnes sa zachovali dva symbolické stupienky pri fontáne. Kedysi boli pri nej schodíky, po ktorých ženy vystupovali, aby dočiahli nabrať z fontány vodu do krčahov. Keď vznikol v meste požiar, ľudia utvorili reťaz od fontány k ohňu a podávali si vedrá.
Koncom 19. storočia pôsobila v meste takzvaná okrášľovacia komisia a spolu so zástancami mravnosti v meste rozhodla, že vyobrazenia cikajúcich chlapcov v strednej časti Maximiliánovej fontány sú nevhodné. Cikajúci chlapci boli nahradení chlapcami, ktorí držia v náručí ryby a pôvodní sa našli zamurovaní na nárožiach bývalého nevestinca. Nahí chlapci z Maximiliánovej fontány sú dnes súčasťou fontány vo dvore Uršulínskej 6.
Typom fontány, ktorá už neplnila funkciu rezervoáru pitnej vody ani požiarnej nádrže, a nebola ani pripomienkou na nejakú udalosť či osobnosti spojené so životom mesta, je Ganymedova fontána. Jej jediná funkcia je skrášľovať a oživovať mesto. Praktickú stránku fontány vytlačil časom mestský vodovod a požiarne hydranty. Zachovali si ju len fontánky určené na pitie. Tých je na území mesta desať. Niektoré z nich patria k typu prístenných fontán a sú špecifické svojím umiestnením vo dvoroch domov. Začali si ich stavať pre svoje súkromné potreby bohatí mešťania ako estetickejšiu náhradu studní vo dvoroch. Z barokových sa zachovali napríklad Putto s rybou II vo dvore na Bielej ulici či fontána na nádvorí Prašnej bašty. Na naberanie vody slúžila aj prístenná fontána Putto s rybou I či Scharitzerova fontána v Apponyiho paláci.
Najzvláštnejšou spomedzi fontán určených na pitie je Vtáčia fontána na križovatke Ventúrskej a Strakovej. Je to odliatok fontány, ktorej autor myslel aj na zvieratá. Spodná nádrž bola určená pre kone, stredná pre ľudí a vrchný stupienok pre vtáky. Pri súčasných fontánach na pitie tento prvok určený zvieratám zmizol.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
