Koncert č. 2 pre violončelo a orchester Dmitrija Šostakoviča nebol na Slovensku naštudovaný už viac než dvadsať rokov. Teraz po ňom siahol popredný slovenský violončelista a pedagóg na VŠMU Eugen Prochác. Spoločne so Slovenskou filharmóniou ho uvedie 24. a 25. apríla o 19.00 h v Redute.
Eugen Prochác vraj po tejto koncertnej partitúre siahol trošku aj z nostalgie.
„K Šostakovičovi mám silný vzťah, lebo zhodou okolností práve tento ruský skladateľ bol na prvej platni, ktorú som si ako dieťa sám kúpil. Vybral som si ho viac-menej náhodou. Bol som na prázdninách a vo výklade som uvidel elpéčko so Šostakovičovým koncertom. Predavačka na mňa pozerala trochu prekvapene, či vôbec viem, čo kupujem. Nuž vtedy som to ešte nevedel, ale vďaka platni poznám koncert č. 2 naspamäť. Aj ostatné Šostakovičove diela, lebo mnohé som hral, niektoré dokonca dirigoval.“
Prečo sa vlastne toto dielo uvádza pomerne zriedka? Koncert č. 2 patrí do skladateľovho neskoršieho obdobia. Podľa E. Procháca je to vyrovnaná filozofická hudba, cítiť z nej životnú múdrosť, ale tiež typickú iróniu, sarkazmus, troška až nezbedníctvo. Akoby sa skladateľ zároveň zo života aj trošku vysmieval, odľahčoval ho.
„Kým prvý koncert je veľmi efektný, transparentný a ľahko zaujme, vcítiť sa do koncertu č. 2 je oveľa ťažšie. Aj technicky je nepríjemnejší. V zásade je to meditatívna hudba, aj keď obsahuje aj výbušné úseky. Dalo by sa povedať, že ide o báseň pre violončelo. Tiež som sa dlho odhodlával, kým som skladbu naštudoval. Potreboval som na ňu dozrieť.“
V tomto týždni čaká na E. Procháca dohromady päť koncertov na Slovensku a v Rakúsku. Naplánované turné do juhovýchodnej Ázie kvôli obavám zo SARS-u síce zrušil, chystá sa však nahrať už šieste cédečko. „Pre zahraničnú firmu by som mal vydať kompletnú čelovú tvorbu slovenského hudobného skladateľa Tadeáša Salvu. Vďaka tomu by sa o vynikajúcom autorovi mohol dozvedieť svet. No a potom mám v pláne nahrať niektoré veľké čelové koncerty – Dvořáka, Čajkovského a ďalších svetoznámych skladateľov.“
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
