Stavba Národného tenisového centra je často kritizovaná športovými odborníkmi i verejnosťou. Slovenský nadštandardný projekt totiž mnohým kole oči. Hlavným protiargumentom je, či si takúto pozornosť nezaslúžia aj iné športy. Mnohí slovenskí športovci dosahujú porovnateľné výsledky na medzinárodnom fóre a rozdiely po dokončení tenisového centra v jednotlivých zázemiach budú viac ako viditeľné.
Podpora vo výške 23 miliónov korún zo Štátneho fondu telesnej kultúry v roku 1999 na odkúpenie pozemku so starým centrálnym dvorcom od Slovana bola nevídane veľkým gestom štátu. Vláda potom priamo z rezerv dala vyše tristo miliónov. „V štátnom fonde telesnej kultúry by sa malo postupovať podľa určitých pravidiel a každý významný šport na Slovensku by mal mať svoj stánok pre svetové podujatia. Na krytie týchto výdavkov musia plynúť obrovské sumy, aby sa nerozmnožovali takzvané stavby storočia. V prípade Národného tenisového centra by som uprednostnila variant, v ktorom prispeje mesto a tenisový zväz. Nemalo by ísť v takej vysokej miere o štátne prostriedky,“ vyjadrila sa predsedníčka Slovenského atletického zväzu Mária Mračnová.
Celkový rozpočet sa pohybuje vo výške okolo 350 miliónov, ktoré takmer celý kryje vláda.
Napriek tomu, že peniaze omnoho intenzívnejšie potrebujú školy. Tie nedostali nič. „Bolo to síce veľa peňazí, ale faktom je, že keby fond rozdelil danú sumu medzi všetky školy na Slovensku, nepokryli by ňou ani náklady na kúrenie. Potom sa vynára otázka, podľa akého kritéria sa majú prostriedky rozdeliť. Žiadne riešenie ale nie je optimálne,“ povedal o začarovanom kruhu Vladimír Miller, predseda štábu Slovenského olympijského výboru pre olympiádu v Aténach 2004.
Výstavba dôstojného sídla Slovenského tenisového zväzu, ako aj všestranne využiteľného komplexu pre účely nášho úspešného športu na druhej strane nesie viacero pozitív. Začať sa dá oblasťou prípravy. Otvorí sa omnoho väčší priestor pre organizovanie sústredení reprezentantov – či už juniorov, alebo seniorov. Okrem samotného tenisu pôjde aj o kondičnú prípravu a regeneráciu. Samozrejmosťou je organizovanie vrcholových podujatí reprezentácie – či už ide o najprestížnejší Davisov pohár mužov a ženský Pohár federácie, alebo súťaže juniorov. V tejto súvislosti na slovenský tenis stále intenzívnejšie „tlačí“ skončenie trojročnej výnimky Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) pre organizovanie týchto zápasov. V súčasnosti totiž nemáme pre tieto účely vyhovujúci štadión. Už vlani sa vyskytli názory, že sa budeme sťahovať do Viedne.
Finančným cieľom budúcnosti je na komerčnej báze zabezpečiť fungovanie centra na princípe samofinancovania. Hlavným cieľom je dokončenie stavby do septembrového barážového zápasu Davisovho pohára medzi Slovenskom a USA. Naši po vypadnutí zo Svetovej skupiny horko-ťažko vyhrali v euro-africkej zóne v Luxembursku, Američania do spomínanej baráže prekvapujúco vypadli v Chorvátsku.
Slovenský tenisový zväz (STZ) je nezávislým občianskym združením, v ktorom sú registrované tenisové kluby, regionálne zväzy alebo iné tenisové združenia, či fyzické osoby. STZ je samostatnou právnickou osobou s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky, sídlom je Dom športu v Bratislave. Je členom Európskej tenisovej asociácie (TE) a Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF). Hlavnými zdrojmi finančných fondov sú príjmy z reklamných a sponzorských zmlúv a príjmy z prenájmu majetku.
KAROL SVOZIL
