Škola a gymnázium pre nadané deti oslávila piate narodeniny. Vznikla na základe projektu riaditeľky Jolany Laznibatovej a v súčasnosti má 16 pobočiek v rôznych slovenských mestách. Bratislavská škola na Teplickej ulici má 330 žiakov v triedach od prvej ..
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Škola a gymnázium pre nadané deti oslávila piate narodeniny. Vznikla na základe projektu riaditeľky Jolany Laznibatovej a v súčasnosti má 16 pobočiek v rôznych slovenských mestách. Bratislavská škola na Teplickej ulici má 330 žiakov v triedach od prvej základnej po prvú na štvorročnom gymnáziu. Triedy majú 15 žiakov a dvoch učiteľov. Do bratislavskej školy pritom dochádzajú niektoré deti z okolia každý deň aj 60 kilometrov.
„Chceme obhajovať práva nadpriemerne nadaných detí. Nikto sa nepozastavuje nad tým, že zvláštnu výchovu poskytujeme deťom športovo alebo umelecky nadaným, ale nadpriemerne nadané deti sú akési podozrivé,“ posťažovala sa riaditeľka školy. „Takéto deti majú v obyčajných školách často problém, lebo sú hyperaktívne a všestranne nadané. Mali sme žiaka, ktorý vynikal v matematike a v dvanástich rokoch začal písať ľúbostné básne,“ dodáva riaditeľka.
Škola patrí do siete štátnych škôl, platia sa len učebnice – za každú symbolických sto korún. Žiaci robia inteligečné testy a testujú ich aj psychlogóvia. „Niektoré deti testujeme už od dvoch rokov, lebo už v tomto veku sa začnú prejavovať, nastúpiť do prvej triedy môžu u nás už od piatich rokov.“ Na prvom stupni žiakov nehodnotia a nemajú domáce úlohy. Učiteľov prijímajú tiež až po absolvovaní psychologického pohovoru. Nesmú byť dominantní. „U nás je učiteľ partnerom detí, tykajú si navzájom,“ hovorí riaditeľka. Ak však dieťa nestačí držať krok so spolužiakmi, zo školy odchádza.
Zuzka hovorí, že rodičia ju dali do tejto školy preto, lebo bola hyperaktívna, a tu ju dostatočne zamestnávajú. Od troch rokov hrá tenis a chce sa mu venovať aj v budúcnosti. „Alebo niečomu spojenému s umením,“ dodáva.
Vtom sa na chodbe otvorili dvere prvej triedy, z ktorej vyšli žiaci. Zvedavo sa poobzerali a najnižší z chlapcov poznamenal: „Panebože, novinári!“ JANA PARKROVÁ