Kvetná nedeľa je vo Vajnoroch veľmi bohatá na jarné zvykoslovné prejavy, symbolické donášanie leta a vynášanie zimy, smrti. Vo Vajnoroch vynášali dievčatá na Kvjetňí ňedzelu figurínu kiselicu a v ten istý deň donášali do dediny aj symbol leta, nového života – lésolu. Lésola je mohutná vŕbová haluz ozdobená stuhami, papierovými a slamenými retáskama a ohnivečkama a figúrkami vtákov z papiera a víduškú. Je zaujímavé, že vo Vajnoroch sa pripravovala nie jedna, ale dve lésoli, každú pripravovali dievčatá z iného konca dediny. Medzi skupinami panovala určitá rivalita, chceli mať čo najkrajšiu lésolu a skôr dôjsť k farárovi, učiteľovi a richtárovi. Dievčatá na ceste dedinou spievali. (r)