Do Kochovej záhrady, kedysi nemocničnej záhrady, teraz chráneného areálu, sa v súčasnosti nedostanú ani pacientky, ani žiaden návštevník. Z Bartoňovej ulice je bránka zaistená reťazou a z areálu pôrodnice zabraňuje vstupu zamknutá brána. Spoza plota a múra, ktorým je záhrada ohradená, vidieť plastové vrecia s odpadkami. Záhrada napriek tomu, že je dlhodobo zanedbávaná, pôsobí impozantne, exoticky a divo. Otázkou zostáva, prečo je už pätnásť rokov neprístupná návštevníkom.
Správcom záhrady je krajský úrad. Dagmar Boršošová z odboru životného prostredia krajského úradu tvrdí: „Na revitalizáciu záhrady potrebujeme peniaze. A poznáte ľudí, ak záhradu sprístupníme, prídu aj takí, čo neodolajú a odlomia si vetvičky alebo kus zelene. Museli by sme teda zamestnať niekoho, kto by areál kontroloval, určiť hodiny prístupné pre verejnosť, nainštalovať tabuľu…“
Záhrada je plná exemplárov
Kochovu záhradu založili v rokoch 1932 – 1933 ako súčasť Kochovho sanatória. Nemocnicu navrhol architekt Jindřich Merganec a obe jej krídla sa otvárali smerom do záhrady. Architekt riešil kompozíciu záhrady nadväzne na budovu nemocnice. Vysadil ju mlyňanský záhradník Jozef Mišák. Záhrada sa stala vďaka nemu vzácnou zbierkou cudzokrajných stálozelených a ihličnatých drevín. Prispeli k tomu aj klimatické podmienky Bratislavy, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a tieni pred silným slnečným žiarením.
„Pôdorys nemocnice a situovanie záhrady pripomína záhradný palác vrcholného baroka s čestným dvorom za zástavbou. Jej stredná os sa predlžovala priehľadom, dominantou je skupina drevín na svahu, bočné steny boli modelované z bambusu,“ uvádza sa v dokumente z archívu mestského ústavu pamiatok
Podľa dokumentu z roku 1988 je záhrada od roku 1981 chráneným územím z dôvodu „citlivého skĺbenia budovy so záhradou a dendrologicky cennými prírodnými exemplármi – 120 druhmi stálezelených drevín“. V 70. rokoch sa areál záhrady zmenšil v dôsledku prístavby antikoncepčnej poradne.
V dokumente sa navrhovalo sledovanie aklimatizačných schopností drevín v znečistenom prostredí. Dreviny boli v dobrom zdravotnom stave, v zime namŕzali len minimálne a viaceré druhy, ktoré v našich podmienkach nemajú plody, v záhrade za budovou pôrodnice rodili. Medzi najzaujímavejšie dreviny patrili napríklad abelia veľkokvetá pôvodom z horských oblastí Mexika, v trópoch a subtrópoch pestovaný figovník, chúlostivý citrónovec trojlistý, pochádzajúci z Číny a Kórey, či bambus – rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme.
Vysoko oceňované boli aj farebné a tvarové variácie drevín. Ako negatíva sa uvádzali ovocné stromy napadnuté škodcami, neošetrovaním poškodené a zanedbané kríky, nedostatočne udržiavané a ošetrované plochy zelene. „Nové výsadby boli v priebehu posledných 40 rokov riešené živelne, sú nešťastne riešené kompozične, sadené do priehľadov a nevhodne kombinované s rastlinami v záhrade,“ konštatuje sa v dokumente. V spomínanom dokumente z archívu mestského ústavu pamiatok sa tiež navrhuje, aby záhrada, ktorá „slúži v podstate len príchodu primára do objektu nemocnice“, bola v budúcnosti sprístupnená pacientkam.
„Záhradníkom“ je krajský úrad
Po revolúcii bola budova nemocnice okrem areálu záhrady ako štátom chráneného územia sprivatizovaná. V roku 1998 bola podpísaná zmluva o prevedení záhrady do majetku krajského úradu. Ten je už päť rokov jej správcom, nájomcom aj používateľom. „Pred rokmi sa prejavili aj snahy záhradu rozparcelovať na pozemky pre rodinné domy,“ hovorí Dagmar Boršošová. „Urobili sme revíziu Kochovej záhrady. Skonštatovali sme, že chránený areál bol roky zanedbávaný a zaslúžil by si celkovú revitalizáciu a rekonštrukciu.“
Pred dvoma rokmi zorganizovali jednorazovú akciu, pri ktorej škola z Malinova záhradu vyčistila a čiastočne ošetrila. Jedným z dôkazov je aj množstvo objemných plastových vriec plných zhnitého lístia, ktoré zostali po upratovaní v záhrade dodnes.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
