Štart 10. ročníka Devín – Bratislava v roku 1931 v Devíne. Jeho víťaz Jozef Koščak je štvrtý sprava. FOTO – ARCHÍV
Každý ročník zanechal nejakú stopu. Ten druhý v roku 1922 sa konal 1. mája, vo Sviatok práce a jeho cieľ musel byť preložený spred Národného divadla pred Štefánikove kasárne. Účasť bola slabšia, 15 odvážlivcov, z nich iba traja mimobratislavskí. Dominoval J. Liehne zo Sparty Praha. Najúspešnejším Bratislavčanom bol pretekár I. ČSŠK J. Hájek, tretí v poradí. Tretí ročník v roku 1923 bol sprístupnený aj športovým chodcom. Sparťan V. Šindler, víťaz hlavnej kategórie bežcov ani tento rok neporušil tradíciu. Až vo štvrtom ročníku (1924) sa stal víťazom pretekár z iného klubu ako Sparta Praha – E. Kucharský zo Žižkova. Zaujímavosťou, ktorá sa potom premenila na samozrejmosť, bola účasť kategórie vojakov, keď z 37 účastníkov bolo až 22 uniformovaných bežcov s malou poľnou.
Na 5. ročníku v roku 1925 sa na štarte objavil vynikajúci Košičan v drese pražskej Sparty Jozef Koščak. Ten pred samotnými pretekmi absolvoval nedobrovoľný tréning, keď vystúpil z vlaku v Devínskej Novej Vsi mysliac si, že je v Devíne. Za svoj omyl zaplatil päťkilometrovým behom s kufrom v ruke, pretože do štartu zostávala necelá hodinka. Preteky však napriek tomu vyhral a víťazstvo zopakoval aj v rokoch 1929, 1931 a 1932, takže Putovný pohár venovaný Lekárskou fakultou UK získal natrvalo.
Práve v roku 1932 sa Devín – Bratislava bežal ako majstrovstvá Slovenska a vlastnú kategóriu malo vojsko, ktoré v ďalších ročníkoch zvyšovalo počty účastníkov. Premiérovým víťazom z bratislavského klubu sa stal v roku 1934 F. Solty z PTE. Tento ročník však prebehol bez účasti pretekárov z českých a moravských klubov. Až na jedného – sparťana V. Šlechtu, ktorý nechýbal ani raz od roku 1921.
Prvý výpadok zaznamenalo populárne atletické podujatie v roku 1928. Dôvod neuskutočnenia bol pravdepodobne finančný. Dôvody ďalších výpadkov boli nepríjemnejšie. Druhá svetová vojna a jej následky prerušili tradíciu prakticky až do roku 1948. No 16-ročná vynútená pauza medzi rokmi 1951 až 1967 „začala povinnou ideologickou izoláciou“ nielen pohraničného devínskeho pásma v 50-tych rokoch, ale pokračovala aj dočasnou organizátorskou apatiou. Našťastie rok 1967 priniesol zmenu a iniciatívu z klubu TJ Rapid Bratislava i ďalších atletických nadšencov o oživenie tradície.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)
