Bratislavské knižnice majú stále najvyššiu návštevnosť zo všetkých kultúrno-spoločenských inštitúcií v meste. Vyššiu ako kiná, divadlá či zoologická záhrada. Ale postupne sa menia na archívy. „Nákup kníh rapídne klesol, už začína byť likvidačný. Hoci sa objem peňazí neznížil, ceny kníh veľmi stúpli, DPH na knihy sa zvýšila z 10 na 14 percent a stúpli aj náklady na energie,“ hovorí Elena Veľasová, riaditeľka Mestskej knižnice. Mestská knižnica je najväčšia z verejných knižníc a metodicky riadi ich sieť v Bratislave.
Aj napriek tejto neradostnej situácii do niektorej z verejných knižníc v Bratislave chodí najmenej raz ročne teoreticky každý obyvateľ Bratislavy vrátane novorodencov. Návštevnosť sa totiž pohybuje okolo 500-tisíc ľudí ročne. A každý Bratislavčan si vypožičia v priemere 5,5 knihy, čo je až o jednu knihu viac ako je celoslovenský priemer.
V skutočnosti však do knižníc v Bratislave chodí len 47-tisíc ľudí, čo je výrazne menej ako v minulosti, ale chodia častejšie a požičiavajú si viac kníh ako kedysi. „Pravidelný bratislavský čitateľ navštívi knižnicu 11,5-krát ročne, svetové maximum je 12-krát. Sú to skalní čitatelia tak krásnej literatúry, ako aj odborných publikácií pre hobby,“ hovorí riaditeľka.
Za posledné dva roky verejným knižniciam ubudlo vyše šesťtisíc čitateľov, z toho až 2500 detských práve v minulom roku.
Čiastočne za to môže aj nízky prírastok nových titulov. Podľa európskych štandardov by sa fond každej knižnice mal každých 20 rokov kompletne obmeniť. Pri súčasnom tempe sa to však verejným knižniciam v Bratislave podarí najskôr za 56 rokov.
Verejné knižnice v celom meste totiž v minulom roku kúpili len necelých 27-tisíc knižných jednotiek. Nová kniha tak pripadla na každého štvrtého zapísaného čitateľa. Každá skutočne živá knižnica by však každoročne mala kúpiť toľko kníh, aby na každého jej čitateľa pripadla aspoň jedna nová kniha.
„Aby mesto súčasnú časovú stratu vyrovnalo, jeho knižnice by niekoľko rokov za sebou potrebovali nakupovať aspoň 78-tisíc kníh a periodík,“ hovorí Veľasová. Toľko ich kúpili v roku 1990.
Sieť knižníc v Bratislave je najbohatšia z celého Slovenska vo všetkých kategóriách knižníc a v podstate kopíruje knižničný systém štátu. „S výnimkou národnej knižnice. Jej funkciu teraz plní Slovenská národná knižnica v Martine ako samostatný právny subjekt po tom, čo bola vyčlenená z Matice slovenskej. Krátke obdobie však túto funkciu plnila aj Univerzitná knižnica v Bratislave,“ hovorí Andrea Doktorová, riaditeľka Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, ktorá sa problematikou knižníc roky zaoberala na ministerstve kultúry.
Knižničný systém v Bratislave tvoria – tak ako je to v knižničných systémoch štandardné – 1. vedecké knižnice, 2. akademické knižnice, 3. verejné knižnice, 4. školské knižnice a 5. špeciálne knižnice.
Slovensko je počtom knižníc unikátne
Slovensko je čo do počtu verejných knižníc zrejme európskym unikátom. Je ich tu totiž 2600, čo je zhruba rovnaký počet ako počet obcí v štáte. „Budovať knižnicu uložil obciam zákon z roku 1919,“ vysvetľuje Andrea Doktorová, riaditeľka Ústrednej knižnice Slovenskej akadémie vied, ktorá sa problematikou knižníc roky zaoberala na ministerstve kultúry. Väčšina z nich je však neprofesionálna, ale nie v Bratislave.
Za požičanie sa nesmie platiťPrístup do ktorejkoľvek knižnice nesmie v zásade žiadna z nich odmietnuť nijakej demografickej skupine. Nemožno však donútiť nejakú firmu, teraz už poväčšine privátnu. Isté obmedzenia robia aj školské knižnice. To však nesúvisí s princípom fungovania knižnice, ale s princípom fungovania školských zariadení u nás, ktoré zatiaľ nie sú verejnosti prístupné 20 hodín denne. Zatiaľ sa o tom len diskutuje.
Aj do väčšiny akademických a vedeckých knižníc sa môže prihlásiť aj človek, ktorý nielen študuje alebo je zamestnaný na príslušnej univerzite. Univerzita však môže obmedziť používateľov napríklad najnižšou vekovou hranicou.
Zákon tiež deklaruje, že ústne poskytovanie informácií a vypožičiavanie dokumentov musí ktorákoľvek knižnica poskytovať bezplatne. Andrea Doktorová hovorí: „O tomto svojom práve by mali používatelia vedieť, pretože napriek tomu, že zákon platí, stále sa bežne stretávame s tým, že niektorý zriaďovateľ v snahe vykryť náklady na knižnicu, núti ju, aby čitatelia za požičanie knihy platili 3 alebo aj 5 korún. To je neprípustné a čitatelia by to mali oznámiť na odbor múzeí, galérií a knižníc ministerstva kultúry.“
Bratislavské maximá a minimá verejných knižníc
Počet čitateľov:
– najviac: v r. 1985 – 79 000
– najmenej: v r. 2002 – 47 000
Počet detských čitateľov:
– najviac: v r. 1990 – 27 000
– najmenej: v r. 2002 – 13 000
Pokles čitateľov v 5-roč. období:
– najväčší: od r. 1990 do r. 1995 – o 15 000
– najmenší: od r. 1995 do r. 2000 – o 7 000
Najväčší nárast čitateľov v 5-roč. období
– dospelí: od r. 1980 do roku 1985 – o 11 000
– deti: od r. 1980 do roku 1985 – o 7 000
Ročný prírastok kníh a periodík:
– najvyšší: v r. 1980 – takmer 95 000 titulov
– najnižší: v r. 2002 – 26 800 titulov
Návštevnosť:
– najvyššia : v r. 1995 – 647 000 návštev
– najnižšia: v r. 2002 – 516 000 návštev
Výpožičky:
– najviac : v r. 1990 – 2 204 000
– najmenej: v r. 1985 – 1 396 000
Z toho deti
– najviac: v r. 1990 – 27 000
– najmenej: v r. 2002 – 13 000
Najviac nových kníh
pribudlo v r. 2001:
MK Petržalka, MK Ružinov, Staromestskej knižnici a Mestskej knižnici.
Najviac výpožičiek domov:
1. Petržalka – skoro 500-tisíc, 2. Mestská knižnica 360-tisíc, 3. Ružinov 274-tisíc
Najvyšší počet kníh vo fondoch (2001):
Mestská knižnica 308-tisíc, z mestských častí Petržalka 237 000 ks, Ružinov 203 000 ks
Najnižší počet kníh vo fondoch (2001):
Čunovo – 6 800 ks
VEREJNÉ KNIŽNICE
Najpočetnejšiu skupinu tvoria verejné knižnice, kedysi známe ako ľudové knižnice. V Bratislave je ich 18 a organizačne kopírujú mesto, ktoré má 17 mestských častí. Najväčšia z nich – Mestská knižnica ich metodicky riadi. Nie všetky sú však na rovnakej úrovni.
Len päť knižníc bývalých bratislavských obvodov má právnu subjektivitu a spolu 24 pobočiek (Mestská knižnica má ďalšie tri). Patrí k nim Staromestská knižnica a miestne knižnice v Ružinove, Novom Meste, Dúbravke a v Petržalke. Sedem ďalších nemá síce právnu subjektivitu – sú súčasťou miestnych úradov, ale majú profesionálnych zamestnancov (Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Rača, Vajnory, Karlova Ves, Lamač a Devínska Nová Ves). Päť miestnych knižníc v okrajových častiach Bratislavy nemá ani profesionálnych zamestnancov. Knižnice v Devíne, Záhorskej Bystrici, Jarovciach, Rusovciach a v Čunove otvárajú dobrovoľní zamestnanci len na 2 – 3 hodiny v týždni. Ich fond sa prakticky nedopĺňa.
VEDECKÉ KNIŽNICE
Sú univerzálne (Univerzitná knižnica, Ústredná knižnica SAV) alebo špecializované (lekárska, pedagogická, ekonomická). Ich zriaďovateľom je zvyčajne rezortné ministerstvo. Okrem toho, že poskytujú bežnú výpožičnú službu a nadštandardné služby, spracúvajú aj rôzne bibliografie, vedú obsiahle databázy vedeckých publikácií, analyticky spracúvajú rešerše z tuzemských i zahraničných odborných periodík. Na požiadanie a za úhradu spracujú aj rešerše podľa zadania objednávateľa na rôzne témy. Niektoré svoje služby však poskytujú len vedeckým pracovníkom.
AKADEMICKÉ KNIŽNICE
Pojem akademické trošku pletie, niektorí ľudia si pod nimi predstavujú knižnice SAV. Ale academic library je pojem, ktorý je známy a požíva sa pre knižnice univerzít a vysokých škôl. Na univerzite alebo na príslušnej vysokej škole pôsobí jedna ústredná knižnica alebo má jednu ústrednú knižnicu fakulta – napríklad Ústredná knižnica Filozofickej fakulty UK, ktorá sa podobne ako Ústredná knižnica SAV snaží o vybudovanie virtuálnej ústrednej knižnice vytváraním súborných katalógov. V rámci fakultných knižníc môžu pôsobiť aj čiastkové knižnice na katedrách.
ŠPECIÁLNE KNIŽNICE
Táto kategória je veľmi široká a najmenej presne sa vie, koľko ich je. Sú to knižnice inštitúcií, firiem, lekárske knižnice, technické, ekonomické, atď. Dosť veľa ich zriaďovateľov si však napriek ustanoveniu zákona z roku 2000 nesplnilo povinnosť prihlásiť knižnicu na ministerstve kultúry.
ŠKOLSKÉ KNIŽNICE
Školskú knižnicu – žiacku, učiteľskú alebo zlúčenú – má prakticky každá škola, ale mnohé z nich sú v nevyhovujúcom stave, ich fond je morálne i fyzicky zastaraný.
verejnÉ KNIŽNICE1. Mestská knižnica počet kníh
Klariská 16 308-tisíc
2. Staromestská knižnica
Blumentálska 10/a 106-tisíc
3. MK Ružinov
Tomášikova 25 203-tisíc
4. MK Podunajské Biskupice
Trojičné nám. 11 60-tisíc
5. MK Vrakuňa
Žitavská 5 23-tisíc
6. MK Nové Mesto
Pionierska 12 181-tisíc
7. MK Rača
Kubačova 21 48-tisíc
8. MK Vajnory
Šaldova 2 14-tisíc
9. MK Dúbravka
Sekurisova 12 67-tisíc
10. MK Devín
Rytierska 2 10-tisíc
11. MK Devínska Nová Ves
Istrijská 6 14-tisíc
12. MK Karlova Ves
Jurigovo námestie 44-tisíc
13. MK Lamač
Heyrovského 2 16-tisíc
14. MK Záhorská Bystrica
Gbelská 6
15. Petržalka
Ambroseho 2 237-tisíc
16. Jarovce Palmová 1
17. Čunovo
Hraničiarska 134 6 800
18. Rusovce Gerulatská ul.
vedecké knižnice
1. Univerzitná knižnica v Bratislave, Michalská 1 – najväčšia a najstaršia vedecká knižnica na Slovensku
(Od 17. 4. ju pre rekonš. zatvoria)
2. Slovenská pedagogická knižnica, Hálova 16 (v budove bývalej materskej školy v Petržalke)
3. Slovenská lekárska knižnica, Lazaretská 26
4. Slovenská ekonomická knižnica, Dolnozemská cesta 1 (pôsobí v rámci Ekonomickej univerzity, preto sa zvykne vykazovať aj vo sfére akademických alebo vysokoškolských knižníc, ale zároveň plní aj funkciu vedeckej knižnice, čo je možné)
5. Centrum vedecko-technických informácií (bývalá Slovenská technická knižnica), Námestie slobody 19
6. Ústredná knižnica SAV, Klemensova 19 (v rámci akadémie sa nachádzajú ďalšie knižnice na jednotlivých ústavoch)
