do školy model správania a spôsob riešenia situácií z rodiny. Musím povedať, že to, čo sa nám v minulosti zdalo veľmi zlé, je dnes už bežné. Napríklad vulgárne výrazy,“ dodala. A čo môže urobiť učiteľ, ak žiak dvihne na druhého stoličku? Len postaviť sa medzi nich alebo sa tváriť, že to nevidí. Škola nemôže žiaka za agresivitu vylúčiť. Na základnej škole absolvuje povinnú školskú dochádzku.
„Šikanovanie sa nedá riešiť kolektívnym pohovorom ani prednáškou. Deti sa správajú inak, keď sú v kolektíve, a inak, keď sú samy. Tie, ktorých sa to týka, by si mal výchovný poradca alebo psychológ zavolať a porozprávať sa s nimi individuálne. Vôbec by to nemal riešiť spolu s obeťou aj tými, čo jej ubližujú. Je dôležité, aby sa chlapec, ktorého niekto naháňa a prenasleduje, vedel útočníkom postaviť tvárou v tvár a snažil sa brániť. Strach a útek ich len viac podnecujú,“ hovorí bývalá výchovná poradkyňa Viera Deáková. Rozdiel je aj v tom, či ide o také ubližovanie, keď si deti ani neuvedomujú, že ubližujú – keď je šikanovanie na hranici zábavy. Vtedy často pomôže pohovor.
„Ak sa kamarát na kamaráta zo žartu vešia alebo ho zo žartu kopne – treba sa ho spýtať, či to považuje za prejav priateľstva. Deti niekedy reagujú urazene a arogantne, ale potom sa aj zamyslia. Spoločnosť však nechce vidieť takéto správanie a sklony k šikanovaniu si nevšíma. Často na ne nereagujú ani samotní učitelia.“ Tí sa tiež v niektorých prípadoch stávajú obeťami šikanovania. „Mala som kolegyňu, ktorá sa pred vstupom do triedy modlila,“ dodáva Viera Deáková.
