Martin najprv začal chodiť do špeciálnej základnej školy pre nadané deti. Odtiaľ ho však po dvoch rokoch vyhodlili. Problémy so šikanovaním mal už v škôlke. „Učiteľka ho udrela tak silno, až mu vystrekla krv a zakrvavila aj pyžamu. Keď som za ňou išla, aby Maťa nebila, vysmiala sa mi, že nemám dôkazy a ostatné deti ako svedkovia nestačia. S plačom som utiekla. Pritom som sa jej ničím nevyhrážala, chcela som, aby sme sa porozprávali a aby prestala Maťa biť,“ hovorí Martinova mama.
Na základnej škole, kam postúpil, ho bila učiteľka a s deťmi nevychádzal. „Aj za ňou som bola, prosila som ju, nech ho bije po rukách, keď už musí, ale nie po hlave,“ hovorí mama. Martin prestúpil do inej školy, ktorá má výbornú povesť. Kedysi do nej chodila aj mama. Tam si ho však vzalo na mušku asi šesť chlapcov. „Chytia ma za ruky, za nohy, dvihnú do vzduchu a z každej strany mi jeden kričí do ucha,“ hovorí štrnásťročný Martin. Kým mu len zahadzovali do koša veci – gumu, pravítko, zošity, kľúče – hovorila si jeho matka, že to nič nie je, že kúpia nové. Ale toto sa jej zdalo už priveľa.
„Mohlo by mu to trvalo poškodiť sluch a okrem toho Maťo nechcel chodiť ani na záchod. Tam ho zavreli, vyšplhali sa na dvere a pľuli naňho,“ dodáva matka. Martin sa nebráni, útočníkov je šesť, tak si myslí, že by to bolo zbytočné. „Mám kamarátov, ktorý by si ich vedeli podať, ale bývajú ďaleko a nechce sa im cestovať. Ešte by ich chytil revízor,“ hovorí Maťo. „Ja tie deti aj chápem,“ vraví Martinova mama, „keď vidím všetko to násilie v televízii, časopisoch, hrách, nečudujem sa, že ho bijú, ale niekto by im mal vysvetliť, že to nie správne, že by to nemali robiť.“
Matka zašla za riaditeľkou školy a poprosila ju, aby v triede urobili prednášku o šikanovaní. Riaditeľka jej žiadosti vyhovela, požiadala políciu, ktorá prednášku uskutočnila. V triede sa však prednášajúcemu skôr smiali, ako ho počúvali. „V podstate ho šikanovali,“ upresňuje Maťo.
Šikanovanie na školách nie je ojedinelým javom, na verejnosť však samotné príbehy preniknú len málokedy. V niektorých prípadoch ako keby platilo, že osudom detí je byť šikanované. Od základnej až po strednú školu sú terčom silnejších a agresívnejších spolužiakov. Môžu s tým rodičia niečo robiť, alebo je jediným riešením výmena školy? Vníma naša spoločnosť šikanovanie ako problém? Ponúkame vám dva pohľady – mamy a učiteľky.
(r)
