Drvivá väčšina diskusných príspevkov začína a končí takto alebo podobne. Z tisícročí dejín architektúry vieme, že najtrvácnejšie hodnoty a najakceptovanejšie diela nevznikli z neobmedzenej vôle architektov, ale boli to pokorné kompromisy medzi vôľou investora (pravdaže kultivovaného), z rešpektu pred stavebným materiálom, možnosťami konštrukcie, tvarom terénu a prostredia vôbec.
Až architektonická avantgarda 20. storočia spolu s ambíciami ideológií sociálneho inžinierstva a neobmedzených konštrukčných možností priviedli architektov s podporou štátnych politikov a úradníkov k pokušeniu vytvárať architektonické prostredie, kde zvyšných 99,9 % občanov nemá pocit človečiny. Podľa tejto elity je chyba v nepochopení a neprispôsobení sa. Je to vina obyvateľov, že ich ľudské danosti im zabraňujú žiť, pracovať a dobre sa cítiť v umelých, dnes už opustených častiach hlavných miest Indie, Brazílie alebo aj na našej veksláckej polovici Špitálskej a Dunajskej ulice, pozdĺž bratislavského „Prioru“. Niet pochýb, že názor nás, čo sa chceme v podhradí raz dobre cítiť, je dôležitý, ak nie najdôležitejší. To, že bude plný ľudí, prinesie v konečnom dôsledku úžitok práve investorom.
Druhý postoj: „Dajme si pozor, aby nedopadlo južné podhradie tak ako Zámocká ulica!“
Téza, ktorú sme počuli z úst komunálnych politikov, architektov a už aj zneistenej verejnosti. Nikto však nepovedal a nezamyslel sa, prečo a v čom sú tie odstrašujúce prvky a vlastnosti dokončovanej výstavby na Zámockej ulici.
Tretí postoj: „Priestor južného podhradia je z veľkej časti prázdny, a preto v ňom netreba tvorivé ambície obmedzovať tak, ako povedzme na pozemku medzi dvoma historickými budovami.“
Tretí výrok – falošný a nedomyslený. Je to, naopak, priestor „zovretý“ dvoma azda najsilnejšími a najjedinečnejšími fenoménmi Bratislavy Hradom na kopci a riekou Dunaj. Deväťdesiat percent historických pohľadníc, ktoré mali komukoľvek odovzdať správu – toto je Bratislava – zvolilo si tento záber. Je to veľká, ale najcitlivejšia prieluka nášho mesta.
(krátené)
Autor: PETER KRESÁNEKje historikom architektúry
