
FOTO SME – PAVOL MAJER
Na vrchole Devínskej kobyly stoja vojenské kasárne (na snímke). Do roku 1996 slúžili našej armáde ako radiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu. Širokú cestu vedúcu popri hoteli Ahoj (mnohí si ho pamätajú pod menom Hubert) postavili práve kvôli nim. Objekt kasární je už takmer sedem rokov prázdny a nevyužívaný.
V súčasnosti je už podpísaná kúpna zmluva na areál kasární. Meno kupca a cena budú zverejnené až po schválení zmluvy ministerstvom financií. To ešte súhlasné stanovisko nedalo.
Keď ho dá, zmluva nadobudne platnosť.
Kasárne stoja v strede chránenej krajinnej oblasti a ochranári sa už dlhší čas zaujímali o ich osud. Navrhovali ich preklasifikovať ako starú ekologickú záťaž a asanovať.
Ak objekt prejde do súkromných rúk, predstavy o asanácii objektu sa stanú nereálne. Zaujímavá však bude otázka využívania objektu.
Podľa Martina Arpáša, šéfa oddelenia územného rozvoja mesta, územný plán pre túto lokalitu určuje zeleň. „Vojenské stavby boli predmetom utajovania,“ hovorí, „preto hoci objekt kasární na Devínskej kobyle existuje, územný plán tu udáva les.“ Podľa neho súkromník môže využívať súčasné objekty kasární s tým, že to nebude negatívne pôsobiť na životné prostredie. Môže tiež mesto požiadať o zmenu v územnom pláne.
„Keďže nehnuteľnosť už neslúžila na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, bola vyhlásená za prebytočný majetok štátu v správe ministerstva obrany. Správca musí naložiť s takýmto majetkom bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou,“ povedala Katarína Heimschildová, poverená riadením komunikačného odboru ministerstva obrany.
Ministerstvo obrany najprv podľa zákona ponúkalo bývalé kasárne štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám. „Neprejavili záujem o bezodplatný prevod nehnuteľnosti, preto potom prebehlo osobitné ponukové konanie na odpredaj nehnuteľnosti ostatným fyzickým a právnickým osobám,“ dodala Heimschildová.
V piatich kolách ponukového konania v priebehu rokov 2000 až 2001 ministerstvo nedostalo žiadnu ponuku, ktorej výšku ponúknutej kúpnej ceny bolo možné považovať za primeranú, preto nehnuteľnosť ponúklo mestu Bratislava. Ani mesto však kasárne nechcelo.
Ministerstvo teda vyhlásilo ponukové konanie na odpredaj za najvyššiu cenu. Na základe konania sa uzatvorila kúpna zmluva. Zmluvu podpísala záujemkyňa a ministerstvo obrany.