Ešte dnes a zajtra bude v kine Istota prebiehať piaty ročník Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu. Polovica z dvadsiatich ôsmich filmov z troch kontinentov sa uchádza o priazeň divákov a trojčlennej odbornej poroty. Porote predsedá režisér S. PIERRE YAMÉOGO z republiky Burkina Faso, ktorého filmy v jeho vlasti lámu všetky rekordy. Dva z nich boli vybraté i na festival v Cannes. Priateľov filmu v Bratislave potešil svojou novinkou Ja a môj beloch, ktorá ponúka netradičný pohľad na problematiku rasizmu.
Ako vyzerá vaša spolupráca na festivale s režisérmi Cochom z Francúzska a Šindelkom?
„Pán Šindelka je ubytovaný v inom hoteli ako pán Coche a ja, takže s ním sa vidíme menej, ale chodíme spolu na obedy a diskutujeme. Zatiaľ sme nemali dôvod na niečom sa nezhodnúť. Nemôžem nikomu nič diktovať, myslím, že sa vždy dohodneme. Napokon, predseda poroty je tu, aby určoval orientáciu záujmu vzhľadom k tomu, čo film má predstavovať.“
Na festivale diváci mohli vidieť váš nesúťažný film Ja a môj beloch. Kde ste si našli svojho belocha?
„Môj beloch bol z Rakúska – z Innsbrucku, kde sa film napokon realizoval.“
Film je o rasizme, klasický uhol pohľadu nahrádza pohľad z oboch strán. Naozaj sa cíti černoch v Európe tak ako beloch v Afrike?
„Film je skôr skrížený pohľad na to, ako bieli vidia čiernych a naopak. Stále si myslíme, že sa navzájom poznáme. V skutočnosti však veľmi málo medzi sebou komunikujeme, chýba nám kontakt.“
Nakoľko je dej filmu blízky realite? Je to váš príbeh?
„Príbeh nie je autobiografický. Je o niekom, kto prežil podobné situácie. Tiež som študoval v Paríži, takže všetko dobre poznám. V tomto prípade je situácia vymyslená, no problémy sú skutočné. Naozaj sme v Paríži mali v dome susedky, ktoré podobne ako vo filme sledovali z okien, kedy chodíme domov a s kým, a potom pri výťahu klebetili… Nevedeli sme, čo hovoria, ale bolo nám jasné, že o nás nehovorili nič dobré.“
Film sa teda nakrúcal v Rakúsku, príbeh sa však odohráva medzi Parížom a Burkinou.
„Nakrúcal sa v Rakúsku jednak z finančných dôvodov, ale tiež som chcel ukázať možnosti spolupráce medzi krajinami. Keď sme nakrúcali vo Francúzsku, štáb sa skladal aj z Afričanov, a my nie sme zvyknutí pracovať pod tlakom. Sme taká mentalita. Keď sa vyskytli problémy s dorozumievaním a mňa tlačil čas, povedal som si, že radšej kontrakt zruším. Tak som v poslednej minúte odstúpil od dohody.“
Preto realizácia trvala šesť rokov?
„Áno. Ja a môj beloch bol na africké pomery veľmi drahý film.“
Ako prijali film diváci v Ouagadougou?
„Veľmi dobre. A nielen diváci. Film už stihol získať niekoľko ocenení na rôznych festivaloch – diváckych i ocenení profesionálnych porôt.“
Žánrovo je film tragikomédia. Je to spôsob, ako sa s týmto vážnym problémom vyrovnať?
„Chcel som, aby sa na filme dalo zasmiať, aj keď je o takých vážnych veciach. Na mnohých filmoch sa bavíte, neviete však prečo. Ja a môj beloch je, dúfam, iný a keď si ho niekto pozrie, bude vedieť, o čom je.“
Ako vzniká film v Burkina Faso?
„Situácia u nás je veľmi zložitá. Dalo by sa povedať, že zriadenie v Burkina Faso je „experimentálna demokracia“ – pri moci je režim, ktorý kontroluje všetku výrobu, a tak nakrútiť film je ťažké. Ja už mám za sebou viacero projektov, takže to mám ľahšie ako ostatní režiséri. Viem, že na Slovensku tiež nie je jednoduché nakrúcať, predsa ste však vo vývoji ďalej ako my.“
