Dnešné Hviezdoslavovo námestie na dobovej kresbe.
Jedným z cestovateľov, ktorí v minulosti navštívili Bratislavu, bol aj nemecký spisovateľ a básnik Ernst Moritz Arndt, priekopník idey národného zjednotenia.
V rokoch 1796 až 1798 Arndt cestoval po Európe a ako sám píše, na cestu sa vydal bez predchádzajúcej prípravy a bez konkrétneho cieľa. Pešo prešiel Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Uhorsko, neskôr Švédsko a iné krajiny. Počas tretieho roka svojho putovania navštívil 17. augusta 1798 aj Bratislavu, kam prišiel z Viedne. Vlastne priplával. Vo svojich denníkoch píše, že príjemná plavba veslice, plne obsadenej cestujúcimi a naloženej tovarom, od Leopoldstadského mosta do vtedajšieho hlavného mesta uhorského kráľovstva trvala sedem hodín.
Arndt sa v Bratislave ubytoval v hostinci U slnka na Rybnom námestí. Isto bol so službami v hostinci spokojný, lebo spomína, že našli tu stôl podľa zvyku krajiny prekypujúci hojnosťou a pri jedle vraj pili „víno z melónov“. Navštívil aj neďalekú „skvostnú kaviareň Hollinger, ktorú v časoch uhorských snemov hojne navštevovali legáti“ a večer sa ponevierali po promenáde, dnešnom Hviezdoslavovom námestí. Promenádu na konci 18. storočia opisuje ako miesto stretávania mešťanov, ktoré bolo obľúbené najmä pre svoje kaviarne, hostince a široké tiene stromov. Mestské divadlo nenavštívil, už aj vtedy boli divadelné prázdniny. Na základe informácií jeho viedenských známych bol to vraj „priemerný divadelný dom zriadený na zívanie“.
O nič lepšiu mienku o vtedajšej bratislavskej kultúre nenadobudol ani po návšteve letného divadla, čo bola vtedy drevená stavba s galériou, parterom a nobelparterom. Bol na predstavení „pekelne elegickej tragikomédie s názvom Kasperles Erbschaft“. Príčiny biedy divadelného a literárneho života ako i šírenia knižnej kultúry Arndt videl v rakúskej cisárskej cenzúre a doslova píše o „špiónskej Viedni“.
Aj zo samotného mesta mal rozporuplné dojmy. Bratislavu opisuje ako korunovačné, po nemecky hovoriace hlavné mesto Uhorska, ktoré má jednu z najkrajších a najrozkošnejších polôh na svete a je v kraji, kde je všetkého nadostač.
„Mesto však nemožno nazvať krásnym sčasti preto, lebo leží na kopci, cesty sú hrboľaté, krivé a úboho vydláždené. V celej severozápadnej časti je mesto opustené a ľudoprázdne, ale strana pri Dunaji je živá a príjemná. Sú tu široké ulice, pekné promenády a krásne domy v prešporskom štýle. Tu je centrum celého života, všetkého obchodu, radosti a zábavy. Mestu, ako aj celej krajine ako soľ zeme chýba priemysel, slobodná činnosť, manufaktúry a fabriky.“
Príjemnejšie sú Arndtove opisy okolia mesta. Považoval ho za očarujúce, najmä jeho pravobrežnú stranu, opisuje „zalesnený ostrov na pravej strane rieky. Do Engerau vedie most, kde sa prešporský svet na spôsob Prátra obveseľuje. Sú tu krásne promenády vedúce cez vody a ramená Dunaja, v modrom zrkadle sa odrážajú vysoké jelše a pôvabné bresty. Sú tu maličké reštaurácie, kolkové dráhy…“
Z Bratislavy Arndt odišiel do Budína.
VLADIMÍR TOMČÍK
Ernst Moritz Arndt sa narodil roku 1769 v Schoritzi. Študoval teológiu a históriu v Jene, bol profesorom histórie a filozofie na univerzite v Greifswalde. Emigroval do Švédska, kde ako redaktor aktívne bojoval proti napoleonskému zotročovaniu Európy. Pod cudzím menom prišiel do Berlína, nadviazal kontakty s pruským odbojom a v roku 1812 sa zúčastnil v Petrohrade na vytváraní protinapoleonskej aliancie. Pôsobil ako profesor najnovších dejín na univerzite v Bonne. Jeho postoje narážali na odpor reakčných kruhov a Metternich zakázal väčšinu jeho spisov.
Arndt sa stal slávny ako politický publicista a básnik. Jeho básne a piesne vychádzali z ľudového jazyka, boli mimoriadne populárne, vyzývali do boja proti Napoleonovi a za národné zjednotenie Nemecka. Ernst Moritz Arndt je dnes uznávaný ako zakladateľ nemeckej patriotickej lyriky, autor historických štúdií a cestopisov.
