t územného plánu Bratislavy (územný plán udáva základný smer rozvoja mesta do roku 2030) počíta s počtom obyvateľov 540-tisíc (dnes 430-tisíc). Jeho spracovatelia predpokladajú, že podobne ako mestá v Nemecku, aj Bratislava sa stane domovom pre viac ako stotisíc prisťahovalcov. „Koncept sa vážne zaoberal otázkou, ako môže Bratislava zabezpečiť svoje ekonomické potreby. V priebehu 20 až 30 rokov bude 200-tisíc Bratislavčanov v dôchodkovom veku, pričom len 70-tisíc ľudí vstúpi do produktívneho veku. Ak tomuto fenoménu Bratislava podľahne, stane sa mestom starých a bude odsúdená na zánik,“ hovorí Michal Babiar z ateliéru urbanizmu mesta.
Podmienkami vytvorenými v územnom pláne by malo mesto lákať hlavne kvalitných odborníkov. Trend priemyselných parkov (napríklad areál Volkswagenu) pomaly ustupuje, do popredia sa dnes dostáva veda a výskum. Plán vymedzil priestor pre rozvoj najmä vedeckých a technologických parkov.
Zvýšený počet obyvateľov sa prejaví vo zvýšených nárokoch na bývanie, dopravu, rekreáciu, ale aj na podiel zelene. Pri spracovaní konceptu územného plánu architekti vytypovali celkom 400 lokalít vhodných na bývanie. Podľa Tatiany Čechovej z ateliéru urbanizmu do roku 2020 môže byť v meste o 43-tisíc bytov viac, do roku 2030 je vytvorená rezerva pre deväťtisíc bytov. Bytová výstavba sa bude rozvíjať najmä na juhu Petržalky a v mestských častiach Rusovce, Jarovce, Čunovo, potom v západnej časti Bratislavy - na okolí Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Bystrice.
V nových lokalitách, ako povedala viceprimátorka Tatiana Mikušová, chce okrem súkromných investorov stavať aj mesto, a to nájomné byty. Z celkovej bytovej výstavby takmer 30 percent predstavujú rodinné domy. Zvyšok sa navrhuje ako malopodlažná bytová zástavba (do 4 poschodí) alebo bývanie ako súčasť polyfunkčných objektov.
Na rekreáciu zostávajú lokality okolia Dunaja s lužnou zeleňou, Malé Karpaty, priestor pozdĺž riek Morava a Malý Dunaj.
„Zvýšené nároky na dopravu môže vyriešiť nultý okruh, ktorý prechádza cez Malé Karpaty,“ hovorí k doprave Gabriel Čech z oddelenia územného plánovania magistrátu.
Pôvodne bol nultý okruh navrhovaný ako obchvat pre tranzit, ktorý chcel Bratislavu obísť. Budúcnosť však môže okruh modifikovať. „Všetko bude závisieť od toho, ako sa bude rozvíjať časť mesta práve okolo nultého okrhu. Cesty vždy lákali investorov, na to si musíme počkať,“ dodal Čech.
Čo sa týka podielu zelene, ten je podľa Čecha v Bratislave vynikajúci. Otázka zelene sa bude riešiť v podrobnejšej dokumentácii.
INGRID DROZDÍKOVÁ
