Stará budova na Františkánskej 4, jezuitský kostol a Stará radnica.
ali v tejto budove. Dňa 4. októbra 1434 prebýval v nej aj kráľ Žigmund.
Osobitnou ozdobou námestia je nádherný mariánsky stĺp. V jednoduchej železnej ohrade na vysokom stĺpe stojí mramorová socha Panny Márie, ktorú dal postaviť v roku 1675 Leopold I. na počesť nepoškvrneného počatia.
Mariánsky stĺp na Františkánskom námestí.
Jezuitský kostol postavili za 23-tisíc toliarov
Naproti sa nachádza jezuitský kostol, v rokoch 1636 – 1638 ho postavili evanjelici pod inšpektorátom Daniela Karnera za 23 000 toliarov. Prímas Juraj Szelepcsényi už 1. februára 1672 požadoval kostol od evanjelikov s odôvodnením, že ho svojvoľne postavili na kráľovskom pozemku.
V tom istom roku ho evanjelikom násilím odňali a Leopold I. ho na žiadosť arcibiskupa Kollonicha daroval spolu so školou a niekoľkými susednými domami jezuitom, ktorí ho v roku 1677 prevzali a vysvätili.
Z týchto čias pochádza malá neforemná drevená veža na streche kostola.
Po rozpustení jezuitského rádu sa kostol v roku 1772 dostal pod správu mesta; v tom čase bol dvorným kostolom sasko-tešínskeho veľkovojvodu Alberta, ktorý ako uhorský miestodržiteľ sídlil na Prešporskom hrade. V roku 1855 kostol opäť dostali jezuiti.
Behaimov dom U modrej gule
Medzi radnicou a jezuitským kostolom vedie úzka, pre dopravu uzavretá Kostolná ulica, ktorá spája Františkánske, respektíve Hlavné námestie s Primaciálnym. Pôvodne sa volala Malá ulica, ale po vybudovaní jezuitského kostola dostala hneď meno Kostolná. V uličke bol iba jeden dom, ktorý patril mešťanovi a richtárovi Blažejovi Behmovi (Behaimovi) a ľudovo mal názov U modrej gule. Budovu, v ktorej boli obchodné miestnosti, získal v roku 1616 patricij Armbruster a neskôr ju vymenil za mestskú nehnuteľnosť. Asi v polovici 16. storočia údajne bola v tomto dome uhorská právna komora. Mesto ako patrón evanjelických občanov prenechalo potom dom evanjelickej cirkvi.
Dom zbúrali a na jeho mieste postavil v roku 1656 horlivý Andreas Segner, richtár a inšpektor evanjelického cirkevného zboru, podporovaný bezpríkladnou obetavosťou cirkevníkov, reprezentačnú budovu na školské účely.
Mala osem priestranných učební, divadelnú sálu a množstvo vedľajších a obytných miestností pre učiteľský zbor. V rokoch 1665 a 66 zvýšili budovu o jedno poschodie. V roku 1673 sa do budovy nasťahovalo jezuitské kolégium a sídlilo v nej vyše sto rokov.
V rokoch 1850 – 1895 bola v budove mestská reálna hlavná škola a v súčasnosti je v nej opäť jezuitské kolégium.
(Nabudúce Primaciálne námestie)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
