Relaxačný a okrasný zmysel má Rigeleho fontána Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí či Kačacia fontána na Šafárikovom námestí.
Až koncom storočia sa začínajú robiť fontány len s estetickou funkciou – napríklad Ganymedova fontána, ktorá je prerozprávaným antickým príbehom. Okrem orla sú na fontáne zobrazenia raka, žaby, korytnačky a štyroch dunajských rýb – šťuky, kapra, zubáča a vyzy.
Chrliče na Klariskách, ktoré nesú podoby zvieracích príšer, mali odstrašovaciu a odháňaciu funkciu. Mali zabraňovať zlým silám a duchom, aby vstupovali do kostolov a objektov.
K náboženským motívom patrí had. Ako symbol zla sa objavuje pod nohami Panny Márie. Na mariánskom alebo na františkánskom stĺpe pred kapucínmi (na snímke).
Ďalšie zvieratá boli znameniami na domoch. Číslovanie domov zaviedla v Bratislave až Mária Terézia. Dovtedy sa budovy odlišovali napríklad zobrazeniami na portáloch. Červený rak na Michalskej 26, včelí úľ na dome na Laurinskej 18. Môžeme sa podľa neho domnievať, že majiteľom bol včelár, ale možno len človek, ktorý si chcel osvojiť pilnosť včiel.
Na nádvorí Starej radnice sú vyobrazené rôzne netopiere, jašterice, draky. Na fasáde či na opierkach lavičiek (na snímke). Zobrazenie zvieratiek sa stalo módou, umeleckým vyjadrením. Nemajú nejaký zvláštny zmysel, sú len vyjadrením novodobej transformácie stredovekých motívov do prístavby z roku 1913.
Zobrazenie gryfa – bájneho zvieraťa je na rohu Sedlárskej a Michalskej na budove lekárne U gryfa. Táto lekáreň existuje s nezmenenou funkciou a menom už od 19. storočia. Gryf má najčastejšie okrídlené levie telo s vtáčou hlavou. Čo sa týka pôvodu tohto bájneho zvieraťa, J. L. Borges v Zoológii fantastických zvierat uvádza, že symbolika gryfa v stredoveku je trochu rozporná. V niektorých prameňoch sa tvrdí, že znamená démona, v iných Krista.
Heraldický motív orla nájdete na pilastri domu na Ventúrskej 7.
Z minulosti mesta sú známe mená hostincov U Hada, U zlatej husi (na snímke) alebo U vola. Z novodobých U čierneho havrana, Trafenej husi či kníhkupectvo U čierneho psa a policajné riaditeľstvo U dvoch levov (na snímke). Časom sa samotné zobrazenie z priečelia alebo portálu budovy vytratilo, ale zvierací názov sa vžil pre celý objekt. Kolorit mesta bol tak obohatený o zvieracie motívy a názvy.
FOTO – PAVOL FUNTÁL
V 16. storočí si mesto dalo urobiť fontánu, pôvodne bola umiestnená na Františkánskom námestí. Teraz sa nachádza pred tržnicou a dominuje na nej lev, ktorý drží štít so znakom mesta, čiže opäť symbol sily.
Dominantné sú dva zdroje zvieracích motívov – heraldický a náboženský. Zvieratá sa od stredoveku používali v heraldike – buď vo funkcii štítonosičov, alebo ako samotné figúry v rámci erbu. Najčastejšie boli zobrazovaní lev a orol – ako symboly sily, moci a majestátu. S obľubou ich používali kráľovské inštitúcie, mestá alebo najvýznamnejšie šľachtické rody. Zvieratá z erbov rodu boli potom často prenášané aj na portály a priečelia domov, ktoré rodu patrili.
Špeciálne miesto majú zvieracie zobrazenia na fontánach. Na Maximiliánovej fontáne boli pôvodne cikajúci chlapci. V 19. storočí sa to niektorým mešťanostom zdalo neslušné a nahradili cikajúce časti chlapcov delfínmi, ktorých držia chlapci v náručí a voda im strieka z papuliek. Delfíny tak zastreli nahotu chlapcov. Fontánu dal postaviť cisár Maximilián na oslavu svojej korunovácie.
JANA PARKROVÁ, IVO ŠTASSEL
FOTO – IVO ŠTASSEL
