SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Aj hlúposť zo skla môže vyzerať dobre

Ako prví začali spracovávať sklo Egypťania, ale prvé priehľadné fúkané sklo uzrelo svetlo sveta len okolo roku 1459 pred n. l. v Sýrii, odtiaľ sa dostalo do Talianska. Benátky mali dlho monopol na dovoz sklených nádob zo Sýrie. Sklo po dlhé stáročia ...


Výstava For sale v K-Gallery na Ventúrskej ulici predstavuje najnovšiu tvorbu dvoch sklárskych dizajnérov Patrika Illa a Pavla Macha. Na snímke Pavol Macho a jeho pokál. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Ako prví začali spracovávať sklo Egypťania, ale prvé priehľadné fúkané sklo uzrelo svetlo sveta len okolo roku 1459 pred n. l. v Sýrii, odtiaľ sa dostalo do Talianska. Benátky mali dlho monopol na dovoz sklených nádob zo Sýrie. Sklo po dlhé stáročia patrilo len na stoly panovníkov, dnes je bežnou súčasťou nášho života.

My sme sa zadívali do skla PAVLA MACHA, ktorý po tieto dni vystavuje v K Gallery.

„Ľudia sa veľmi radi pýtajú ako sa robí sklo, ako sa docielil ten či onen efekt. Tento problém ich natoľko nezaujíma napríklad pri odlievaní bronzu alebo pri maľbe, aj keď je to nepochybne rovnako dôležité. Sklo je fascinujúci materiál, vie veľmi ľahko svojim leskom a svojimi optickými vlastnosťami opantať, ale berme ho ako rovnocenný sochársky materiál. Pýtajme sa čo vzniklo a prečo to vzniklo. Technologické zázraky sú problémom každého výrobcu. Samozrejme sklom sú opantaní nielen diváci ale aj samotní výtvarníci a na výstavách je často toto zaslepenie vidieť,“ hovorí.

Zmenila sa technika výroby skla povedzme od techník stredovekého skla?

„Rozvojom sklárskeho priemyslu sa otvorili obrovské možnosti, hlavne v oblasti tavených plastík a využívaní rozmerného tabuľového skla. Rovnako sa sklo presadilo v exteriéroch a interiéroch objektov ako súčasť architektúry. V posledných rokoch si krajiny budujú sklárske centrá. V nich majú študenti možnosť študovať a zorientovať sa v tejto oblasti. My sme zaspali a študenti to majú ťažké. Zatiaľ žijeme z toho, čo bolo vybudované. Ak sa aj to nezlikvidovalo.“

Ako robíte sklené obrazy, pokály?

„Maľujem na povrch, dovnútra a na zadný plán skla. Sklo pracuje s intenzitou svetla. Toto všetko treba poznať a zosúladiť. Musím však povedať, že ma zaujíma využitie určitého, aj optického, efektu na dielach. Nie samotný efekt.“

Pretavíte do skla vaše emócie?

„Maľba na sklo ma veľmi baví. Keď pracujem, nezaujíma ma momentálny pocit. Nerozumiem veľmi emocionálnej tvorbe. Viem, že určitý efekt môže dať impulz k tvorbe, ale to je snáď niekde na začiatku. Potom nastupujú dôležitejšie veci. Mám prípravné náčrty a pri práci sledujem, ako sa samotná maľba vyvíja a kam sa dá posúvať. Keby som mal pracovať podľa toho ako, kedy a čo cítim, bola by to bieda. Umenie nie je pre mňa výlev citov, ani priame vyjadrenie mojich emócií, ani kompenzácia stavov frustrácie, ale rozumová činnosť a zaobchádzanie s matériou. Inak by to nebol materiál pre umenovedcov, ale pre psychologické a psychiatrické vyšetrenia.“

Predávate diela aj v zahraničí?

„Na to, aby sa dalo uživiť sklenenými sochami alebo maľbami na sklo, musela by byť vybudovaná skupina galérií a zberateľov, ako je to v iných krajinách. Títo zberatelia cez galérie sledujú vývoj a pohyb na trhu a dopĺňajú si, teda zhodnocujú svoje zbierky. Mňa zatiaľ živia zahraničné galérie. V Bratislave sú dostupné moje sklenené misy a taniere, ktoré aktuálne vystavujem aj v K-Gallery na Ventúrskej.“

Čo najťažšie ste vytvorili alebo vytvoriť chceli?

„Neviem presne definovať, čo by mohlo byť v sklárstve najťažšie. Možno zvládnuť ten nápor skla ako materiálu, aby výtvarník vedel pracovať so sklom a nie sklo s ním. Čo si budeme nahovárať, aj najmenšia hlúposť zo skla môže vyzerať dobre.“

Kedysi bolo sklo takmer rovnako cenené ako zlato. Ako je to dnes, v čase plastikových pohárikov…

„Sklo je i naďalej veľmi drahé a to, že si dnes môže dovoliť sklenené poháriky každý, ešte neznamená, že má doma aj nejakú hodnotu. Tobôž nie umeleckú. Umelecky kvalitné diela neboli nikdy určené pre širokú vrstvu a to sa nemení. Bez sklenenej plastiky, skleneného obrazu, objektu alebo exkluzívnej nápojovej súpravy sa pokojne dá žiť. Na to treba mať kultúru, vzdelanie a potom peniaze. Ale hlavne kultúru. To sa, samozrejme, netýka len skla.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami. Kto obmedzuje čo?
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  1. ŠKODA rozširuje infraštruktúru nabíjačiek
  2. Program ENTER vychováva novú digitálnu generáciu Slovenska
  3. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  4. V zateplenom dome je o päť stupňov menej. Ušetríte stovky eur
  5. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  6. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  7. Ďalší ekologický krok BILLA
  8. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  1. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 364
  2. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 218
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 380
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 7 314
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 781
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 171
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 2 996
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 2 767
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  2. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  3. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  4. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  5. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  6. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  7. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  8. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 8 676
  2. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 7 874
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 7 430
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 085
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 722
  6. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 242
  7. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 089
  8. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 2 959
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu