SME

Aj hlúposť zo skla môže vyzerať dobre

Ako prví začali spracovávať sklo Egypťania, ale prvé priehľadné fúkané sklo uzrelo svetlo sveta len okolo roku 1459 pred n. l. v Sýrii, odtiaľ sa dostalo do Talianska. Benátky mali dlho monopol na dovoz sklených nádob zo Sýrie. Sklo po dlhé stáročia ...


Výstava For sale v K-Gallery na Ventúrskej ulici predstavuje najnovšiu tvorbu dvoch sklárskych dizajnérov Patrika Illa a Pavla Macha. Na snímke Pavol Macho a jeho pokál. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Ako prví začali spracovávať sklo Egypťania, ale prvé priehľadné fúkané sklo uzrelo svetlo sveta len okolo roku 1459 pred n. l. v Sýrii, odtiaľ sa dostalo do Talianska. Benátky mali dlho monopol na dovoz sklených nádob zo Sýrie. Sklo po dlhé stáročia patrilo len na stoly panovníkov, dnes je bežnou súčasťou nášho života.

My sme sa zadívali do skla PAVLA MACHA, ktorý po tieto dni vystavuje v K Gallery.

„Ľudia sa veľmi radi pýtajú ako sa robí sklo, ako sa docielil ten či onen efekt. Tento problém ich natoľko nezaujíma napríklad pri odlievaní bronzu alebo pri maľbe, aj keď je to nepochybne rovnako dôležité. Sklo je fascinujúci materiál, vie veľmi ľahko svojim leskom a svojimi optickými vlastnosťami opantať, ale berme ho ako rovnocenný sochársky materiál. Pýtajme sa čo vzniklo a prečo to vzniklo. Technologické zázraky sú problémom každého výrobcu. Samozrejme sklom sú opantaní nielen diváci ale aj samotní výtvarníci a na výstavách je často toto zaslepenie vidieť,“ hovorí.

Zmenila sa technika výroby skla povedzme od techník stredovekého skla?

„Rozvojom sklárskeho priemyslu sa otvorili obrovské možnosti, hlavne v oblasti tavených plastík a využívaní rozmerného tabuľového skla. Rovnako sa sklo presadilo v exteriéroch a interiéroch objektov ako súčasť architektúry. V posledných rokoch si krajiny budujú sklárske centrá. V nich majú študenti možnosť študovať a zorientovať sa v tejto oblasti. My sme zaspali a študenti to majú ťažké. Zatiaľ žijeme z toho, čo bolo vybudované. Ak sa aj to nezlikvidovalo.“

Ako robíte sklené obrazy, pokály?

„Maľujem na povrch, dovnútra a na zadný plán skla. Sklo pracuje s intenzitou svetla. Toto všetko treba poznať a zosúladiť. Musím však povedať, že ma zaujíma využitie určitého, aj optického, efektu na dielach. Nie samotný efekt.“

Pretavíte do skla vaše emócie?

„Maľba na sklo ma veľmi baví. Keď pracujem, nezaujíma ma momentálny pocit. Nerozumiem veľmi emocionálnej tvorbe. Viem, že určitý efekt môže dať impulz k tvorbe, ale to je snáď niekde na začiatku. Potom nastupujú dôležitejšie veci. Mám prípravné náčrty a pri práci sledujem, ako sa samotná maľba vyvíja a kam sa dá posúvať. Keby som mal pracovať podľa toho ako, kedy a čo cítim, bola by to bieda. Umenie nie je pre mňa výlev citov, ani priame vyjadrenie mojich emócií, ani kompenzácia stavov frustrácie, ale rozumová činnosť a zaobchádzanie s matériou. Inak by to nebol materiál pre umenovedcov, ale pre psychologické a psychiatrické vyšetrenia.“

Predávate diela aj v zahraničí?

„Na to, aby sa dalo uživiť sklenenými sochami alebo maľbami na sklo, musela by byť vybudovaná skupina galérií a zberateľov, ako je to v iných krajinách. Títo zberatelia cez galérie sledujú vývoj a pohyb na trhu a dopĺňajú si, teda zhodnocujú svoje zbierky. Mňa zatiaľ živia zahraničné galérie. V Bratislave sú dostupné moje sklenené misy a taniere, ktoré aktuálne vystavujem aj v K-Gallery na Ventúrskej.“

Čo najťažšie ste vytvorili alebo vytvoriť chceli?

„Neviem presne definovať, čo by mohlo byť v sklárstve najťažšie. Možno zvládnuť ten nápor skla ako materiálu, aby výtvarník vedel pracovať so sklom a nie sklo s ním. Čo si budeme nahovárať, aj najmenšia hlúposť zo skla môže vyzerať dobre.“

Kedysi bolo sklo takmer rovnako cenené ako zlato. Ako je to dnes, v čase plastikových pohárikov…

„Sklo je i naďalej veľmi drahé a to, že si dnes môže dovoliť sklenené poháriky každý, ešte neznamená, že má doma aj nejakú hodnotu. Tobôž nie umeleckú. Umelecky kvalitné diela neboli nikdy určené pre širokú vrstvu a to sa nemení. Bez sklenenej plastiky, skleneného obrazu, objektu alebo exkluzívnej nápojovej súpravy sa pokojne dá žiť. Na to treba mať kultúru, vzdelanie a potom peniaze. Ale hlavne kultúru. To sa, samozrejme, netýka len skla.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 024
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 457
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 983
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 540
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 467
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 972
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 436
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 563
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 464
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 385
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 358
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu