Roztrúsení bratislavskí lyžiari sa v 20-tych rokoch 20. storočia venovali svojmu športu najmä v Klube československých turistov (KČST), ale aj v organizáciách Sokol, Orol, Makkabi, YMCA, v skautskom hnutí i armáde. Vo všetkých týchto organizáciách dominov

Unikátna fotografia lyžiarskej školy na Kamzíku z tridsiatych rokov minulého storočia. FOTO - ARCHÍV
alo v tomto období turistické lyžovanie. V polovici 20-tych rokov sa situácia začínala meniť v prospech pretekárskeho lyžovania.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Schôdza prípravného výboru nového, a hneď od začiatku veľmi agilného klubu Skiklub Bratislava, uskutočnila sa 28. novembra 1925. Určenie svojho pôsobenia mal klub zakomponované aj v názve. Už 2. decembra bol založený najvýznamnejší bratislavský lyžiarsky klub. Otcom myšlienky i realizátorom v jednej osobe bol Gustáv Hubáček, vtedy známy bratislavský tenista.
Nový klub sa spočiatku mohol oprieť o Lyžiarsky zväz RČS, ktorý mu prisľúbil všestrannú podporu a pomoc. Preto mohla byť činnosť klubu rozbehnutá prakticky ihneď, pričom bol stanovený členský príspevok na 30 Kčs. Členmi klubu sa podľa informácií jeho predstaviteľov mohli stať všetci záujemcovia o lyžovanie bez rozdielu národnosti a zamestnania.
Zo začiatku využívali lyžiari Skiklubu dovtedy existujúce trate a zariadenia najmä KČST, ale rýchlo sa zaslúžili o ich rozšírenie a zveľadenie. Ešte v roku 1925 začali s rozširovaním cvičnej lyžiarskej lúky na Kolibe a v spolupráci s armádou vybudovali lyžiarsky skokanský mostík na Kamzíku. Tento drevený mostík umožňoval skokanom „doletieť“ do vzdialenosti približne 25 metrov, čo v tom čase predstavovalo solídnu dĺžku. Skiklub Bratislava začal organizovať a spoluorganizovať aj rozličné preteky v behoch a skokoch a sústredil svoju pozornosť na dovtedy v Bratislave absentujúcu oblasť pretekového lyžovania. Okrem toho však pokračoval v tom, čo organizovali aj iné lyžiarske organizácie v Bratislave – lyžiarsky výcvik pre svojich členov, špeciálne pre začiatočníkov, ďalej rôzne turisticko-lyžiarske výjazdy po okolitých karpatských lokalitách, ale pre tých zdatnejších lyžiarov aj zájazdy na náročnejšie terény do Tatier i Álp.
Lyžiari boli dobre informovaní o stave snehovej pokrývky v okolí Bratislavy najmä vďaka „servisu“ KČST, ktorý zabezpečoval vyvesovanie informácií o snehu v budove pošty na Námestí republiky (dnešné Námestie SNP). Snehové správy okrem toho vychádzali aj v dennej tlači a boli čerpané z centrály ministerstva pôšt a telegrafov v Prahe, pričom sa týkali územia celej bývalej ČSR.
Skiklub sa snažil zabezpečiť pre svojich členov čo najlepšie podmienky a získavať stále nových adeptov do lyžiarskej stopy. Ešte v prvom mesiaci svojej existencie zadovážil pre nich kvalitné lyže s viazaním za 150 Kčs, pričom reklamnou zmluvou s obchodným domom Marathon dosiahol značnú zľavu. Do konca roka 1925 stačilo vedenie Skiklubu vyslať do Vysokých Tatier dvoch svojich členov k inštruktorskému výcviku do kurzu a v jeho pláne činnosti k nasledujúcemu roku sa objavil aj bod, podľa ktorého mal klub požiadať lyžiarsky zväz, „aby sa zasadil u povolaných činiteľov o zrušenie prepychovej dane, ktorá je dosiaľ na lyžiarske potreby stanovená“.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)