Pri fontáne na Františkánskom námestí stála klietka bláznov. FOTO SME – PAVOL MAJER
Jedným z nemnohých námestí, ktoré si čiastočne zachovali svoju stredovekú podobu, je Františkánske námestie. Jeho dnešný tvar pochádza ešte zo 16. storočia. Pravda, vtedy ho volali platz alebo forum a ako prirodzené pokračovanie Hlavného námestia mali spoločné pomenovanie mestský ring.
Aj tu bývali trhy, okrem iného rybný a chlebový. Prirodzene, vzhľad tejto časti mesta sa v priebehu stáročí veľmi zmenil. Predtým tu panoval čulý, rušný život, dnes je to jedno z najtichších a najelegantnejších zákutí v meste. Stará fontána, postavená podľa viedenského vzoru, musela ustúpiť novozaloženému parku, červený kameň z nej použili pri stavbe Sprinzlovho domu na Dunajskom (Rázusovom) nábreží č. 12, peknú plastiku z fontány nedávno umiestnili na dvore Starej radnice.
V klietke bláznov aj ľahtikárske ženy
Pri fontáne stála pred stáročiami takzvaná klietka bláznov, zhotovená buď z lát, alebo zo železných tyčí. V roku 1567 postavili novú klietku na kamennom základe. Do klietky bláznov zatvárali nočných rušiteľov pokoja, osoby, ktoré vyvolali verejné pohoršenie, ľahtikárske ženy a drobných zlodejov. Tu boli vystavení na svetský posmech a hanbu. Klietku bláznov odstránili až v posledných rokoch 16. storočia a ľud tým prišiel o lacnú zábavu.
V kostole sa korunovalo
V hornej časti námestia stojí františkánsky kostol spolu s kláštorom, v roku 1290 ho postavil kráľ Ladislav IV. po víťazstve nad českým kráľom Otakarom, aby splnil svoj sľub. V tomto kostole sa odohrávala časť korunovačných ceremónií, okrem toho tu dňa 17. decembra 1526 vyhlásili Habsburgovca Ferdinanda I. za uhorského kráľa. Až do roku 1530 volili aj hodnostárov mestského magistrátu medzi múrmi františkánskeho kláštora – šesťuholníková chrámová veža patrí medzi najpozoruhodnejšie stavebné pamiatky v krajine.
Naproti kostolu stáli v stredoveku hospodárske budovy, neskôr takzvaný Weitenhof (široký dvor), kde v 17. storočí predvádzali svoje predstavenia potulní komedianti. Existenciu tejto prvej divadelnej sály v meste predčasne ukončil v roku 1733 požiar, ktorý zavinili sami komedianti.
Ferdinand vydal patent pre lekárnikov
Oproti kláštoru bola aj prvá lekáreň Matthiasa Pranda. Dom, kde sa nachádzala, úplne vyhorel. Výučbe našich lekárnikov chýbali do polovice 18. storočia akékoľvek vedecké základy. Kto sa chcel venovať tomuto povolaniu, obvykle vstúpil do učenia u nejakého lekárnika, po rokoch bol prepustený ako lekárnický tovariš a išiel na vandrovku. Až Ferdinand III. vydal 8. mája 1644 patent, ktorým sa upravuje lekárnické povolanie. Patent bol určený predovšetkým pre Viedeň, ale čiastočne sa uplatnil aj v Prešporku. Podľa tohto patentu „apatekársky tovariš“, ktorý vystúpil zo služby, nesmel sa v meste zdržiavať viac ako štrnásť dní alebo prijať miesto v inej lekárni. Ďalej sa v tomto patente lekárnikom prikazuje „horlivo sa zúčastňovať svätých služieb božích, procesií a obetí na veľké sviatky, predovšetkým na sviatok svätých mučeníkov Kozmu a Damiána ako patrónov medicíny.“
Prešporok mal päť lekární
Na konci 16. storočia mal Prešporok už dve meštianske lekárne, v 17. storočí vznikli dve kláštorné. Dňa 31. mája 1658 daroval prímas Juraj Lippay jezuitom lekáreň, ktorej staré umelecké zariadenie poznajú návštevníci lekárne U Salvatora na Rudnayovom námestí. V roku 1669 sa v meste usadil rád milosrdných bratov a zriadil si vlastnú lekáreň. V roku 1727 bolo v Prešporku okrem kláštorných lekární ešte päť ďalších: Červený rak, Zlatý grif, obe pravdepodobne vznikli v 14. storočí. V 15. storočí bola v roku 1608 založená lekáreň Čierny orol, lekáreň U sv. Trojice, založená 1694, a lekáreň Biely lev, zriadená 1727.
(Nabudúce Františkánske námestie, pokračovanie)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
