Milan Lasica a Emília Vášáryová sa na javisku v minulosti stretli iba raz – keď boli sestry Vášáryové hosťami legendárnych večerov dvojice L+S Ktosi je za dverami. V skutočnom divadelnom predstavení sa im to doteraz nepodarilo, takže Život na trikrát je vlastne javisková premiéra švagra a švagrinej. FOTO – JOZEF UHLIARIK
Yasmina Reza je vraj podľa štatistík najúspešnejšia zo žijúcich dramatikov. Uspela aj v Bratislave, jej Kumšt, ktorý sa dočkal prekladu do tridsiatich piatich jazykov, sa v Štúdiu L+S uvádza už siedmy rok. Nečudo, že takmer celý tvorivý tím sa k autorke opäť vrátil.
Režisér Martin Porubjak a dvaja z troch protagonistov Kumštu – Milanovia Lasica a Kňažko – tentoraz siahli po komédii Život na trikrát. Premiéra bola v sobotu. No a keďže v nej vystupujú dva manželské páry, k mužskému tímu pribudli ešte herečky Emília Vášáryová a Marta Sládečková. A aby sme boli presní, aj Emília Tomanová, ktorú síce nevidno, ale zato ju počuť. Hrá totiž nástojčivého vnúčika, ktorému sa nechce spať a „do obývačky“ dolieha jeho uplakaný hlas. Kuriózne je, že bábkoherečka predstavujúca šesťročné dieťa je z tvorivého tímu najstaršia.
Ako pred premiérou povedal Milan Kňažko, keď bol pred časom v Paríži, pozval Jasminu Rezu na obed.
„Rozprával som jej o Kumšte a keď som spomenul, že sme zmenili text, bola rozhorčená. Vraj ani partitúra Beethovena sa nemá meniť. Keď som ju upozornil, že ona nie je celkom Beethoven, konverzácia na chvíľu nabrala vzrušený spád. Ale keďže je to milá a šarmantná dáma, po dodatočnom vysvetlení, že text sme nahradili hereckým výrazom a rozohratými vzťahmi, rozišli sme sa napokon ako dobrí priatelia. Ale aj tak si myslím, že by nebolo dobre, ani keby prišla na túto hru.“
Samozrejme, Milan Kňažko to nemyslí vážne. V skutočnosti si hra nevyžiadala veľké úpravy. Práveže text svojou nejednoznačnosťou dáva dobrým hercom veľké možnosti. Dej sa totiž odohráva na jednom mieste – v obývačke, kde sa tri razy po sebe odohráva tá istá situácia, vyrozprávaná totožnými vetami. Čo je iné, je momentálne rozpoloženie protagonistov. Raz má dobrú náladu jeden a potom druhý, jeden je „na veliko“ a druhý má všetkého plné zuby, jeden je suverénny a inokedy zase neistý. Ako sa menia nálady a momentálne rozpoloženia, tak vlastne aj situácia v izbe nadobúda úplne nový kontext, atmosféru, má iný koniec. Je najmä na hercoch, ako stručné, neraz zámerne banálne dialógy stvárnia a tým im vlastne dodajú obsah. Práve ponúkajúca sa tvorivosť je tým, čo robí hry Y. Rezy také príťažlivé.
V predstavení je aj scéna, keď sa manželia Vášáryová – Lasica usilujú, raz jeden a potom druhý, ohnúť chrbát pred vplyvným priateľom v podaní M. Kňažka. Zaznela preto aj otázka, kedy sa museli ohnúť mimo javiska. Emília Vášáryová vraj má pocit, že sa pred životom stále ohýba. Ako každý človek, ktorý má rodinu, má o svojich blízkych strach, preto stále prosí život, aby bolo všetko v poriadku. Čo sa jej však hnusí, je servilné udkláňanie. Aj Milan Lasica pripustil, že predklonu sa žiaden človek občas nevyhne. Hneď však pridal aj pragmatickú radu – človek sa nesmie predkloniť natoľko, aby spadol.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
