Nájsť na ktorejkoľvek poliklinike lekára, ktorý má ordinačné hodiny popoludní, by nemal byť problém, pretože jeden deň v týždni ich popoludní musí mať každý lekár. Ak ho vyhľadáte, je povinný poskytnúť vám prvú pomoc. Neznamená to však, že vás nemôže odmietnuť. Ak nejde vyslovene o život ohrozujúci stav, je v zásade na posúdení lekára, či vás ošetrí, alebo vás odmietne.
Inštitút tzv. žurnálnych služieb, keď na každej poliklinike musel vždy jeden lekár slúžiť ako rajónový lekár až do začiatku ordinačných hodín LSPP, teda pohotovosti s povinnosťou ošetriť každého pacienta, už neexistuje. Zákon takúto formu zdravotnej starostlivosti neuvádza.
„A nikde nie sú opísané ani príznaky, pri ktorých je potrebné vyhľadať lekársku službu prvej pomoci,“ hovorí lekárka Bratislavského samosprávneho kraja MUDr. Oľga Veselá, CSc. a myslí si, že by to bolo dokonca nebezpečné. Pre lekárov aj pre pacientov. „Prečo? Pacient je laik a má právo byť aj vystrašený, ak ho začne pichať povedzme pri srdci. Bežne to nemusí nič znamenať, ale u pacienta s vysokým krvným tlakom to môže byť príznak infarktu,“ vysvetľuje svoje stanovisko.
Ošetrí však hociktorý lekár napríklad pacienta s chrípkou, ktorá prepuká náhle, z plného zdravia? „Záleží na príznakoch. Ak sa človeku prudko zvýši teplota na 39 až 40 stupňov Celzia, je to určite vážny stav, ktorý môže ohroziť život pacienta. V takom prípade by vás nemal odmietnuť ktorýkoľvek lekár, slúžiaci nablízku. Ale môže vám aj povedať, aby ste počkali do ordinačných hodín LSPP. Zvykom býva, že pacienti sa obrátia na centrálny príjem v nemocnici,“ hovorí MUDr. Veselá.
Pacient by však centrálny príjem podľa nej nemal vyhľadávať sám, bez predchádzajúceho písomného odporúčania, čo sa pre nedostatočnú informovanosť pomerne často stáva.
V Bratislave sa stalo, že v nemocnici odmietli pacientovi ošetriť zlomenú ruku, hoci si ju zlomil rovno pred nemocnicou. A na poliklinike Tehelná tento týždeň k žene, ktorá na toalete stratila vedomie po tom, čo si vpichla drogu, lekár radšej zavolal rýchlu zdravotnú službu.
