Skupinka lyžiarov na Kolibe v roku 1929. FOTO - ARCHÍV
Po skončení 1. svetovej vojny sa začali aj lyžiari organizovať. V decembri 1918 sa vytvoril Zväz lyžiarov Republiky československej, ktorý ovplyvňoval aj lyžiarsky život na Slovensku. Lyžiari však vyvíjali činnosť aj v Klube československých turistov, ktorý si založil svoj prvý odbor na Slovensku v Bratislave v auguste 1919. Organizoval pre svojich členov i verejnosť súťaže v behoch, skokoch, severskej kombinácii a v zjazdových disciplínach, ktoré sa vtedy podstatne líšili od súčasného zjazdového lyžovania. Chodilo sa do Tatier, na Oravu, do Veľkej Rače i Jeseníkov.
Lyžovanie sa zakrátko stalo veľmi populárnym aj v Sokole, napriek tomu, že sa tam dlho bránili prenikaniu športu do svojej vlastnej telocvičnej sústavy. V januári 1919 bol v Liptovskom Mikuláši založený Tatranský spolok turistický, ktorý mal svoju skupinu aj v Bratislave. Tradíciu malo lyžovanie v tom čase v armáde, ktorá svoj lyžiarsky potenciál veľmi aktívne zapájala do organizovania pretekov v okolí nášho mesta. Veď v rakúsko-uhorskej armáde využívali lyže už v poslednej tretine 19. storočia.
K častému kontaktu bratislavských lyžiarov s tatranským prostredím prispelo aj založenie Klubu tatranských lyžiarov v Spišskej Novej Vsi v októbri 1922. Klub sa venoval zimnej turistike na lyžiach, ale aj organizovaniu domácich i medzinárodných súťaží. Práve Vysoké Tatry boli pre Bratislavčanov najčastejším cieľom. Štátne kúpele Tatranská Lomnica nešetrili na reklame a lákali lyžiarov na prvotriedny terén aj s lanovým výťahom pre sánky a boby. K tomu strava a ubytovanie v cene 50 – 60 korún.
Po roku 1918 sa stalo v Bratislave lyžovanie populárnym športom v takých spolkoch, akým bol Orol a veľa priaznivcov mal aj v skautskom hnutí. Na Orave usporadúvala kurzy lyžovania pre svojich členov bratislavská YMCA.
Bohatý lyžiarsky život, ak to počasie a snehové podmienky dovoľovali, sa odvíjal v zasneženom karpatskom prostredí nad Bratislavou. O informovanosť sa starala tlač a jej podrobné správy o snehových podmienkach. Nezaobišli sa bez nich ani preteky, ktoré usporiadal KČST v Bratislave v decembri 1925 v behu na 18 km mužov a 6 km žien, ale ani preteky v skoku na mostíku na „Kamzičom vrchu“ a meranie síl v sánkovaní detí a dospelých. Armáda zase prostredníctvom veliteľstva v meste na Dunaji usporadúvala „suché“ lyžiarske kurzy pre vojakov tunajšej posádky.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)
