Polhodinu po začatí návštevných hodín vo vestibule U dvoch levov čakalo šesť hostí. „Ja som tu bola už ráno – dostala som informáciu, že to bude od 8 do 16,“ hovorí staršia pani. „Nemôžem vám povedať, s čím za pánom riaditeľom idem – len to, že moja vnučka zomiera a ja som tiež veľmi ranená,“ dodala.
„Prišla som sem, lebo poslednú dobu sa venujem len obiehaniu inštitúcií a snažím sa dovolať spravodlivosti,“ hovorí Jarmila, ktorá čakala spolu s mamou. „Môj manžel ma napadol, ohrozuje naďalej mňa, dcéru aj mojich rodičov, vzal mi auto, sfalšoval technický preukaz. Nemôžem sa však dovolať spravodlivosti, lebo je to bývalý policajt a mám pocit, že ho kolegovia z lojality chránia.“ Na krajského policajného riaditeľa sa rozhodla obrátiť, pretože má pocit, že v súčasnosti sa dá dôverovať skôr vyššie postaveným ako ich podriadeným, radovým policajtom.
Mladá žena, ktorá povedala, že prišla zo zvedavosti, odišla potom, ako zbadala obsadené lavičky čakajúcich a vypočula si spor vrátnika s jednou návštevníčkou o to, kto je práve na rade. „Chcela som sa presvedčiť, že všetko, čo je zadarmo, u nás za nič nestojí,“ povedala s úsmevom. Prvá návšteva trvala 25 minút. Po prvých tridsiatich minútach návštevnej trojhodinovky bolo vo foyeri obsadených šesť miest na sedenie a tri na státie.
JANA PARKROVÁ
