Podľa starej povesti v silvestrovskú noc, keď hodiny na Starej radnici dvanástimi údermi zvestujú koniec roka, Rolandova socha na Hlavnom námestí sa otočí okolo svojej osi. Na Hlavnom námestí, tam, kde je dnes budova finančnej správy, bolo niekdajšie kráľovské miestodržiteľstvo, nazývané aj Consilihaus. Keď ho preložili do Budína, budova sa na rozkaz Jozefa II. zmenila na kasárne, pred nimi sa nachádzala hlavná mestská strážnica.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Ozdobou Hlavného námestia je fontána, majstrovské dielo renesancie, ktorú vytvoril kamenár Andreas Luttringer z Deutsch Altenburgu. V mestských komorných účtovných knihách sa už v 15. storočí spomína fontána na Hlavnom námestí, terajšiu však dal postaviť až v roku 1572 Maximilián II., prvý uhorský kráľ korunovaný v Prešporku. Toto nádherné umelecké dielo, ktoré zobrazuje pôvodne kolorovanú postavu rytiera ako symbol mestskej zvrchovanosti, malo privádzať do mesta čerstvú vodu z horského prameňa.
Na každom dvore bola studňa
Prešporok zásobovali pitnou vodou dva hlavné vodné zdroje v neďalekom pohorí – Svätý prameň pred Kozou bránou a pramene pod Kalváriou, ktoré zásobovali i fontánu na Hlavnom námestí. Hoci vodu do mesta privádzali dreveným potrubím a v meste ju rozvádzali oloveným potrubím, nestrácala nič zo svojej kvality. Naopak, bola ešte lepšia a lahodnejšia, lebo pri prameňoch bývala v lete priveľmi studená.
Okrem spomenutých prameňov bolo viacero horských žriedel, napríklad z Kintzerovho poľa privádzali vodu do arcibiskupského letného sídla na Fürstenwiese (Námestí slobody).
Okrem fontán boli takmer na všetkých uliciach a vo väčšine súkromných domov takzvané vahadlové a čerpadlové studne, v ktorých bola voda rozličnej kvality a nie taká chutná ako pramenistá voda. Vo vnútornom meste bola najlepšia voda v čerpadlových studniach na Hlavnom námestí a na malej Kapitulskej ulici.
Po nich čo do kvality nasledovali studne na Zámočníckej ulici a na Obilnom trhu (Františkánske námestie) tri studne na Dlhej ulici, vahadlová studňa na konci Klobučníckej a napokon studňa pri františkánskom kostole. Aby sa zachovala kvalita a čistota vody, každý druhý rok vyčerpali studne až do dna, vyčistili ich a do tých horších na zlepšenie vody nahádzali kamennú soľ.
Všeobecný posmech na pranieri
Na Hlavnom námestí bol istý čas postavený aj pranier. Vystavenie na pranier bolo morálnym trestom, previnilec bol vydaný na všeobecný posmech. Tu vykonával telesné tresty aj kat: za tasenie meča stínal ruky, za menšie krádeže odrezával uši a za ťažké ublíženie na cti vyrezával jazyk. Neraz sa vykonával pri pranieri na Hlavnom námestí aj trest smrti; tu bol sťatý 30. apríla 1671 František Bóniš a jeho telo neskôr pochovali na cintoríne pri Laurinskej bráne.
Po zbúraní strašidelného domu sa prikročilo k novej úprave starého Hlavného námestia. Dlažbu z mačacích hláv, ktorá pochádzala ešte zo stredoveku, vytrhali, žľaby odstránili a v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia vznikol park, ktorý definitívne obral námestie o jeho starobylý ráz.
(Nabudúce Františkánske námestie)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT.
