Približne v poslednej tretine 19. storočia sa začalo na Slovensku rozvíjať lyžovanie v rámci turistických spolkov, predovšetkým v oblasti Vysokých Tatier a okolia. Stalo sa tak po tom, čo boli na naše územie privezené prvé páry lyží zo Škandinávie. Tie úplne prvé priniesol do Uhorska lekárnik zo Starého Smokovca Karol Cornidesz v roku 1865.
Nevedno presne, kto bol prvým majiteľom lyží v Bratislave alebo blízkom okolí, ale aj tu sa lyžovanie rozšírilo cez turistické spolky.
K rozvoju pomohla blízkosť Álp
Lyžovanie do Bratislavy i na Slovensko preniklo z oblasti Álp. Samozrejme, lyže i lyžiarsky výstroj boli vtedy vzácnym a drahým artiklom, preto aj prví nadšenci lyžovania patrili medzi bohatších. No už koncom 19. storočia v niektorých oblastiach Slovenska začali domáci výrobcovia sami zhotovovať lyže i výstroj. Lyžovanie sa jednoducho stávalo veľkou módou a jeho vplyv neobišiel ani naše končiny. Podmienky pre rozvoj lyžovania boli napríklad v Modranskom turistickom spolku, ktorý vznikol v máji 1892 alebo v Západomaďarskom turistickom spolku, ktorý bol založený v marci 1901 v Bratislave.
Ešte v roku 1895 bola vo Viedni založená prvá robotnícka turistická organizácia Touristen Verein Die Naturfreunde (Turistický spolok priateľov prírody). Spolok mal vplyv aj na ďalšie krajiny západnej i strednej Európy, ale aj na USA a Austráliu. Priatelia prírody neobišli ani Slovensko a podľa všetkého bola práve Bratislava miestom zrodu prvej turistickej skupiny priateľov prírody Die Naturfreunde u nás. V roku 1908 ju založili tlačiarenskí robotníci. V spolkoch takéhoto charakteru sa stávalo lyžovanie obľúbenou činnosťou stále rastúceho počtu ich členov a pútalo pozornosť širokej verejnosti.
Kamzík bol lyžiarskym centrom
Zásluhou Uhorského karpatského spolku, ktorý bol založený v roku 1873 v Starom Smokovci (jeho prvým sídlom bol Kežmarok), sa po roku 1913 začína na území Slovenska vzmáhať aj pretekárske lyžovanie. Spolok síce v Bratislave svoju sekciu nemal, ale kontakty s blízkym susedným rakúskym lyžovaním zohrali podstatnú úlohu pre formovanie lyžiarskeho prostredia v Bratislave a okolí, najmä od roku 1908. Vyznávači lyžiarskej turistiky, najmä spomínaní „Naturfreundisti“ často navštevovali známe alpské zimné lyžiarske strediská a udržiavali čulé styky s rakúskymi lyžiarskymi kolegami, ktorí už mali za sebou viac lyžiarskych skúseností. A z týchto vyspelých lyžiarskych centier si Bratislavčania vozili domov lyže i výstroj.
Približne v tomto časovom horizonte sa Kamzík a jeho okolie v Karpatoch nad Bratislavou začalo meniť na bratislavské lyžiarske centrum s turisticko-lyžiarskou útulňou, sánkarskou a bobovou dráhou i dnes známou lyžiarskou lúkou. Čoraz populárnejšie lyžiarske túry z Kamzíka po okolí, ale aj hodiny základného lyžiarskeho výcviku pre záujemcov, ktorých stále pribúdalo, však zastavila prvá svetová vojna.
