V kovovom hriankovači zo začiatku minulého storočia sa chlieb najprv opiekol z jednej strany a jednoduchým mechanizmom sa otočil na druhú. Pomedzi rebrá ste mohli sledovať, do akej miery je už chlieb opečený.
, ktorá propagáciu vyučuje. Ľuba Beregházyová, ktoré dostala cenu za návrh s názvom Od prírody ku kráse, mala vo svojom výklade aj ceny výrobkov. „Dnes sa to veľmi nerobí, ale ja si myslím, že cenovky vo výkladoch sú otvorenou hrou so zákazníkom,“ povedala.
V múzeu ešte môžete vidieť starý kovový hriankovač zo začiatku 20. storočia, termosky, šaty z 30-tych rokov, módny časopis z rovnakého obdobia, šijací stroj Royal, svietidlá, kalkulačku veľkú ako písací stroj či rôzne staré doklady z daňových úradov, zbrojný pas a pokladničné bloky.
V škole je aj múzeum tovaru. „Najprv sme mysleli, že exponáty budeme kupovať raz za čas v starožitnostiach, skončilo to však tak, že ich doniesli žiaci a pedagógovia od starých rodičov a známych,“ povedala Mária Křiváková, riaditeľka učilišťa. Tovaroznalectvo je kľúčovým a maturitným predmetom na škole. Riaditeľka preto považuje za výborné, ak študenti môžu porovnať súčasné moderné veci s ich predchodcami. „Učíme aj o morálnom opotrebovaní tovaru, zohnali sme aj staré reklamné prospekty a tovar, ktorý propagovali,“ dodala. 
Víťazom ôsmeho ročníka súťaže v aranžovaní výkladu na Strednom odbornom učilišti obchodnom Samuela Jurkoviča sa stal Peter Adámek a jeho návrh výkladu športového obchodu.
Morálne opotrebovaný tovaru je taký, čo už vyšiel z módy alebo ho nahradil technicky dokonalejší výrobok. Čiernobiely televízor vytlačil farebný, kovové masívne rýchlovarné kanvice z roku 1920 zase ľahučké kanvice zo špeciálneho plastu.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
