FOTO SME – PAVOL MAJER
LIST ČITATEĽA
Pri spaľovaní odpadu tak vzniká z relatívne neškodného odpadu odpad vysoko toxický. V spaľovni vznikajú veľmi nebezpečné dioxíny a zvyšuje sa pravdepodobnosť kontaminácie ťažkými kovmi. Preto treba tieto látky filtrovať, čím sa však z nášho životného prostredia nestratia.
Okrem toho aj popol, ktorý vzniká spaľovaním, tiež obsahuje toxické látky a to predovšetkým ťažké kovy. Skládky odpadov produkovaných spaľovaním sú preto veľkou ekologickou hrozbou do budúcnosti. Vôbec nemôžeme mať istotu, že spaľovanie odpadov v spaľovni – hoci aj vybavenej filtrami – nie je zdraviu nebezpečné. Určite sa však nedá povedať, že ide o ochranu životného prostredia. Jediné zdraviu neškodné riešenie je predchádzať vzniku jedovatých dioxínov.
Napriek tomu, že sa môže zdať, že spaľovaním odpadu výhodne získame energiu v turbíne, nie je to presne tak, pretože spaľovaním odpadu získame asi 20% energie potrebnej na výrobu jednotlivých zložiek odpadu, napr. obalov. Recyklovaním odpadu by sa teda ušetrilo 5-krát viac energie, ako získame jeho spálením. Navyše, spaľovanie odpadu je veľmi drahý spôsob odstraňovania odpadov, čo pociťujeme my Bratislavčania.
Poskytnutie úveru od Európskej investičnej banky negarantuje ekologickosť projektu. EIB nerozhoduje o úveroch transparentne, a neberie pritom ohľad na ochranu životného prostredia. Projekty, ktoré EIB podporuje, by sa skôr dali charakterizovať ako škodlivé pre životné prostredie.
Ekologickým riešením problému dopadov je nevytváranie žiadneho odpadu, čo nemusí byť vôbec také ťažko realizovateľné, samozrejme, pokiaľ nebude veľký záujem na tom, aby odpad vznikal, aby bolo čo spravovať.
Autor: MARIAN SUMSALA
