Dnes cukráreň, kedysi hostinec U troch havranov.
Dom cisárskeho maršala, baróna Františka Kuckländera.
Baroková veža Radnice, pohľad z nádvoria.
Hlavné námestie, po prevrate pomenované podľa prvého prezidenta republiky Masarykovo námestie, bolo naozaj hlavným námestím starého Prešporka – ako o tom svedčí aj jeho pôvodný názov, kde sa sústreďoval celý obchodný život mesta.
Bolo to trhovisko, kde mali väčšie obchody svoje stánky. Nachádzali sa tam mäsiarske pulty, otvorené drevené búdy strihačov súkna, kachliarov, povrazníkov a pekárov, vedľa nich pulty brusičov, hrnčiarov a tak ďalej.
Na tomto priestranstve v samom srdci Starého Mesta sa však odohrávali aj všetky udalosti verejného života. Tu usporadúvali svoje sprievody rozličné cechy, mestská garda a všelijaké spolky, tu sa konali veľké slávnosti, tu sa pod holým nebom predvádzali duchovné hry, na ktorých sa vždy zúčastňovala aj „ctihodná“ rada mesta Prešporka – pri takých príležitostiach pre ňu postavili drevené tribúny – skrátka, námestie bolo stredobodom celého života.
Stará radnica
Najvýznamnejšou budovou Hlavného námestia je Stará radnica. Jej najstaršiu časť s vežou dal postaviť richtár Jakub v roku 1288. V roku 1370 sa spomína ako vlastníctvo Štefana a Pavla, synov niekdajšieho richtára Jakuba. Pavol predal svoj podiel, ktorý sa napokon dostal do rúk žida Izáka. Nepríjemnosti však pokračovali, aj veža vo vlastníctve súkromnej osoby mohla ohrozovať bezpečnosť mesta, preto mesto v roku 1387 odkúpilo od Izáka túto časť domu za 447 guldenov. V roku 1421 získalo za 50 guldenov aj druhú časť domu a onedlho zriadilo v budove radnicu. V roku 1452 vybudovali portál spolu s krásnym arkierom. Bohato zdobená veža mala pôvodne kamennú galériu so štyrmi bočnými vežami a úzkou vysokou sedlovou strechou. Po zemetrasení v roku 1590 vežu renovovali a po požiari prestavali v rokoch 1733 – 1744 hornú časť v barokovom slohu.
Kuckländerov a Jeszenákov dom
Starý trojposchodový dom s mohutnými kamennými podperami a kamenným portálom na rohu Radničnej ulice bol začiatkom 18. storočia vlastníctvom cisárskeho poľného maršala, baróna Fratiška Kuckländera, veliteľa ostrihomskej pevnosti. V druhej polovici 18. storočia bol jeho majiteľom riaditeľ dvornej komory, ríšsky rytier, slobodný pán Johann Michael Schilson, vysoko vzdelaný aristokrat, autor úspešných divadelných hier.
Dom na rohu Sedlárskej ulice s erbom rodiny Jeszenákovcov, v ktorom je toho času cukráreň Mayer, postavil v jeho dnešnej podobe v prvej polovici 18. storočia Ján Jeszenák. Tu býval počas zasadania snemu v rokoch 1825 – 1828 gróf Štefan Sečéni. Na prízemí bola lekáreň Čierny orol, neskôr prvotriedne spravovaný hostinec U troch havranov.
(Nabudúce Rolandova fontána)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky:
Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
FOTO SME – PAVOL MAJER
